Aj sedemnásťročný Paľo chcel ikskrát vziať nohy na plecia. Neutiekol. Vyrastal na dedine, takže už od malička vedel, čo je alkohol. Keď ešte ako piatak dral školské lavice, okúsil nielen ten, ale aj marihuanu. Ponúkol mu ju starší chalan, ktorý bral drogy a – šikanoval ho. Bol mu paradoxne vzorom. „Ja som tiež mal tendenciu šikanovať iných,“ priznáva sa Paľo.
Po prvých skúsenostiach s neresťami prestal. Na dva roky ich zamenil za počítačové hry. „Spolužiaci sa so mnou nebavili, ohovárali ma. Nemal som jediného kamaráta a do školy ma ani nebavilo chodiť.“ S pravidelným pitím začal „až“ v štrnástich, nazýva ho víkendová rutina. Do krčmy zbehol aj cez týždeň, ale poriadnemu opíjaniu vyhradil až jeho koniec.
„Keď sa spustili lockdowny, po dlhom čase som sa s jedným známym nafetoval,“ spomína Paľo, „počas pandémie som si dal aspoň pivo každý deň a drogu takmer každý deň.“ Zakr...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.