Slovenskom momentálne hýbe plagiátorská kauza premiéra Igora Matoviča. Zažili ste takéto prípady aj vo vašej krajine?
V Česku bolo hneď niekoľko podobných prípadov. Najznámejší sa zrejme týkal Taťány Malej, ktorú v roku 2018 vymenovali za ministerku spravodlivosti. Zhruba po dvoch týždňoch však musela odstúpiť, pretože sa zistilo, že opísala časť svojej diplomovej práce. Takýchto prípadov je viacero a z času na čas sa objavujú, aj keď nie na takej úrovni, ako je to momentálne na Slovensku. Aby sa to dotklo samotného premiéra či predtým predsedu Národnej rady, to v Česku ešte nebolo.
Kým ministerka Taťána Malá či v Maďarsku prezident Pál Schmitt pre plagiátorstvo odstúpili, u nás napriek pretrvávajúcemu tlaku zostávajú vrcholní politici vo svojich funkciách. Môže to znamenať, že na Slovensku je nižšia politická kultúra než v susedných krajinách?
Netvrdil by som, že je to vec politickej kultúry. V Česku a na Slovensku je zhruba rovnaká. Skôr by som povedal, že to je otázka politickej stratégie. Taťána Malá bola pomerne jednoducho obetovaná premiérom Andrejom Babišom. Nechcel, aby mu to nejakým spôsobom znižovalo preferencie. A ďalšia vec je, že Babiš bol pomerne v silnej pozícii, takže si mohol dovoliť odvolať ju.
U nás je situácia iná...
Áno, na Slovensku sú také prípady, že keby bol premiér Igor Matovič donútený odstúpiť, tak padne celá vláda. A čo sa týka Borisa Kollára, jeho odstúpenie by mohlo rozbiť celú koalíciu. Do diania sa teda premietajú strategické rozhodnutia, ktoré však z dlhodobého hľadiska dosť výrazne poškodzujú vývoj politickej kultúry k niečomu lepšiemu.
V Nemecku politici odstupujú už len pri podozreniach z plagiátorstva. Je aj to znak úrovne vyspelosti demokracie?
Predovšetkým v severoeurópskych krajinách, teda v Škandinávii, Nemecku či Holandsku sa takéto prípady absolútne netolerujú. Jednoducho nie je v tamojšej politickej kultúre možné, aby vo svojej funkcii ďalej pokračoval politik, ktorý takýmto spôsobom podvádzal. Zároveň som však presvedčený, že sa to týka aj úrovne vysokého školstva v týchto krajinách. Pretože prípadov v Česku aj na Slovensku je pomerne veľa. Do veľkej miery to vypovedá hlavne o tom, akú kontrolu majú vysoké školy a univerzity nad prípadmi plagiátorstva. A tiež ako zabezpečujú, aby politici či ďalší študenti pri písaní svojich diplomových prác nepodvádzali, prípadne nesnažili sa nejakým iným spôsobom obísť systém a svoje tituly nezískavali v rekordne krátkom čase.
Existuje vôbec nejaká forma postihu takéhoto hriešnika alebo je to všetko len na dobrej vôli politika a jeho materskej strany, či odstúpi?
Dokážem si predstaviť situáciu, že by sa takáto vec legislatívne ošetrila. Ak by sa povedzme ukázalo, že politik pri písaní svojej diplomovej práce naozaj podvádzal, či už opisovaním, alebo nejakým iným podobným spôsobom, tak by zo zákona musel odstúpiť z funkcie. To však zrejme u nás nie je reálne, takže to viac-menej zostáva na voličoch. Buď takéto veci tolerujú, alebo sa môže ukázať, že napríklad konkrétne táto kauza výrazne zníži popularitu Igora Matoviča či Borisa Kollára. V každom prípade naša politická kultúra zrejme momentálne ešte nie je na takej úrovni, aby by sa takéto veci dali postihovať.
Inde vo svete existujú legislatívne opatrenia, ktoré by to dokázali ošetriť?
Nie som si tým úplne istý. Ako som už povedal, na Západe majú univerzity oveľa lepšie nastavený systém boja proti podvádzaniu. Takže v prípade, že je ktokoľvek, nielen politik, usvedčený z plagiátorstva, znamená to pre neho naozaj vážnu profesionálnu a osobnú chybu. Je to zlyhanie, ktoré sa postihuje už na univerzitnej úrovni. A v politike je tam úplne samozrejmé, že človek, ktorý sa takýmto spôsobom ukázal ako podvodník, nemôže dlhodobo vydržať vo svojej funkcii.