S Eduardom Kukanom ste spolupracovali a boli kolegovia hneď na niekoľkých pozíciách. Spomeniete si, kedy ste sa zoznámili?
Eduarda Kukana som osobne spoznal už v rokoch 1994 až 1998, kedy sme obaja boli poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Pravdaže, pôsobili sme v opozícii proti Vladimírovi Mečiarovi. V rokoch únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho či smrti Róberta Remiáša. Stáli sme vtedy na jednej strane barikády, v snahe udržať na Slovensku nádej života v slušnej krajine, založenej na demokracii, slobode, prosperite.
V roku 1998 sa tieto snahy podarilo naplniť a Mečiara vo voľbách odstaviť od moci...
Áno. Po vyhratých voľbách sa Eduard stal ministrom zahraničných vecí vo vláde Mikuláša Dzurindu, ktorej pevnou súčasťou bolo aj KDH. Vláda, menovite Dzurinda s Kukanom, ma vtedy pozvali, aby som ako veľvyslanec zastupoval Slovenskú republiku v Kanade. Čiže v tých rokoch bol aj „mojím“ ministrom, nadriadeným a zároveň služobným partnerom.
Ako by ste ho na tejto pozícii charakterizovali?
Bol vždy veľmi férový, vysoko profesionálny, pracovitý a na svoju funkciu perfektne vybavený. Slovenskú diplomaciu riadil so štátnickým nadhľadom a maximálne efektívne.
Čím sa podľa vás najviac zapísal do histórie modernej Slovenskej republiky?
Je nepochybne nezmazateľnou zásluhou aj Eduarda Kukana, že sme v tom čase horúčkovito vyrovnali deficit oproti okolitým krajinám. Rýchlo sme vstúpili do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, Severoatlantickej aliancie aj
Európskej únie. Obaja sme neskôr boli zvolení do náročnej pozície poslancov Európskeho parlamentu.
Vtedy ste sa opäť stali kolegami pôsobiacimi na rovnakej pozícii. Aké ste medzi sebou mali vzťahy?
Vždy sme úzko spolupracovali. Obaja sme pôsobili vo frakcii Európskej ľudovej strany. Eduard sa v Európskom parlamente okrem globálnych otázok zahraničnej politiky venoval ako naslovovzatý expert otázkam Balkánu, kde viedol za parlament rokovania so Srbskom a Albánskom.
Môžete ho opísať po ľudskej a osobnej stránke?
Oceňoval som jeho priateľstvo, vzdelanosť, pracovitosť, ale i nadhľad a schopnosť humornej nadsádzky. Eduard bol teda slušný, profesionálny, vždy perfektne pripravený, pracovitý, efektívny, vzdelaný a priateľský človek.