Ako od začiatku vašej vedeckej dráhy pokročil výskum v molekulárnej genetike?
V máloktorej oblasti ľudskej činnosti nastal počas uplynulých tridsiatich rokov taký dramatický pokrok. Zhruba pred tridsiatimi rokmi boli vypracované prvé metódy, ktoré umožňovali študovať ľudskú DNA a veľmi rýchlo sa nimi dosiahli prvé úspechy. Napríklad boli identifikované a na úrovni DNA preštudované gény zodpovedné za významné genetické ochorenia. Neskoršie vznikol celosvetový projekt výskumu ľudského genómu, v rámci ktorého sa identifikovali všetky ľudské gény a prečítala sa celá genetická informácia človeka.
Na čom si vieme tento pokrok najlepšie predstaviť?
Napríklad stanovenie prvej sekvencie ľudskej DNA v rokoch 1990 – 2001 stálo takmer tri miliardy dolárov a zabralo 12 rokov práce desiatok veľkých vedeckých tímov. Dnes stanovenie sekvencie stojí rádovo tisíce dolárov a trvá pár desiatok hodín.
Kde všade sa testy DNA ešte využívajú?
Nájdeme ich v kriminalistickej praxi, najmä pri identifikácii páchateľov, prípadne obetí trestných činov. Majú tiež využitie pri určovaní sporného otcovstva alebo iných typov príbuznosti, kde dosahujú prakticky stopercentnú spoľahlivosť. Čoraz viac sa využívajú aj pri odhaľovaní genetických koreňov jednotlivcov alebo celých populácií.
Ktoré testy DNA vykonávate najčastejšie?
Môžeme ich rozdeliť na tri skupiny. Do prvej skupiny patria testy s medicínskym zameraním, napríklad rýchla diagnóza chromozómových porúch v tehotenstve či testy zamerané na diagnózu mnohých genetických ochorení. Do druhej patria tie zamerané prevažne na určovanie príbuznosti, medzi ktorými prevládajú DNA testy otcovstva, pre súdy aj pre súkromných záujemcov. A poslednú skupinu tvoria genografické testy, ktorými sa určuje geografická oblasť pôvodu predkov vyšetreného človeka v materskej aj v otcovskej genetickej línii, o ktoré rýchlo narastá záujem aj u nás.
Je záujem na Slovensku o štúdium genetiky?
Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského nadšenci nechýbajú. Domnievam sa, že podobne je to aj na ďalších prírodovedeckých fakultách. Napríklad Katedra genetiky Prírodovedeckej fakulty v spolupráci s ďalšími pracoviskami usporiadala v apríli podujatie, Deň DNA, pri príležitosti 65. výročia objasnenia štruktúry DNA. Záujem zo strany stredných škôl bol mimoriadny. Vôbec nemám pocit, že by sa genetiky ľudia báli, ale úplne súhlasím s názorom, že jej u nás chýba širšia popularizácia. Popol na hlavu si v tejto súvislosti musím sypať aj ja.