Na otázku – Ak by bola na Slovensku vojna, boli by ste ochotný bojovať za svoju krajinu? – odpovedalo kladne iba 27,5 percenta respondentov, záporne 37,1 percenta respondentov a odpoveď „neviem“ zvolilo 35,4 percenta respondentov. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti MNForce, Seesame a Slovenskej akadémie vied.
O niečo častejšie by boli ochotní bojovať muži ako ženy, ale muži tiež častejšie ako ženy odpovedali na túto otázku záporne. Až 39,6 percenta mužov uviedlo, že by neboli ochotní bojovať, v prípade žien tak odpovedalo len 34,7 percenta, pričom ženy odpovedajú najčastejšie „neviem“. Viac ochotní bojovať za Slovensko sú muži nad 60 rokov ako muži do 40 rokov.
Ochota klesla
Obavy z vojny na Ukrajine zostávajú na vysokých úrovniach i po siedmich týždňoch od jej začiatku. Ochota bojovať za Slovensko súvisí podľa autorov prieskumu s dôverou v niektoré inštitúcie, ako i s geopolitickým preferovaním Západu, EÚ a NATO.
Podľa medzinárodného Európskeho výskumu hodnôt bola ochota bojovať za vlasť na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami veľmi nízka už v roku 2017 a v súčasnosti ešte viac klesla.
Súhlasný postoj bojovať za Slovensko súvisí podľa autorov prieskumu s dôverou v inštitúcie, ako sú vláda, parlament či prezidentka, ale tiež s dôverou k médiám či zamestnávateľom.
Za Slovensko by boli tiež ochotnejší bojovať respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by geopoliticky malo stáť na strane Západu, EÚ a NATO.
Naopak, respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by malo stáť na strane Ruska, by boli ochotní bojovať menej. Podobne platí, že za Slovensko sú ochotnejší bojovať prívrženci členstva v NATO. Bojovať sú menej ochotní vysokoškolsky vzdelaní respondenti.
Čo stojí za malým záujmom brániť krajinu?
„Veľmi nízka ochota bojovať za Slovensko môže súvisieť nielen s nízkou dôverou v niektoré inštitúcie a štát, ale tiež s istou geopolitickou rozpoltenosťou. Dôležitým kontextom je tiež história. Na Slovensku nemáme tradíciu heroizovať svoje ozbrojené sily a na rozdiel od iných štátov či národov sme ani v minulosti nevybojovali žiadne väčšie úspešné ozbrojené konflikty či povstania,“ povedal sociológ Robert Klobucký zo Slovenskej akadémie vied.
Odborníci vysvetľujú aj zmenu postojov Slovákov ohľadom ich angažovania sa v boji v priebehu rokov.
„Nižšiu ochotu bojovať za Slovensko v roku 2022 než v roku 2017 možno interpretovať tak, že keďže dnes je vojna skutočnosťou, ktorá sa odohráva tesne za hranicami Slovenska, a každodenne vidíme jej dôsledky, respondenti svoju ochotu bojovať za vlasť posudzujú menej idealisticky než v roku 2017,“ vysvetľuje možný dôvod sociálna psychologička Barbara Lášticová zo SAV.
Podobne viac ochotní bojovať sú najmä starší muži, ktorí si prešli povinnou vojenskou službou počas studenej vojny, ich otcovia bojovali v 2. svetovej vojne, a teda boli socializovaní do príbehov o vojne a hrdinskom boji proti nepriateľom.