Krízová situácia na hraniciach Ukrajiny a Ruska trvá už od roku 2014. Od tohto roka Európska únia ukladá proti Rusku rôzne druhy sankcií. Okrem diplomatických opatrení a hospodárskych sankcií ide aj o zmrazenie aktív či zamedzenie vstupu na európsky finančný trh.
Odborníci vysvetľujú, ako veľmi sankcie Rusko „bolia“, čo v praxi znamená zabránenie vstupu na finančný trh aj ako sa plynovod Nord Stream 2 v konflikte využíva ako páka.
1. Ako pôsobia sankcie na dovoz, vývoz a na ekonomiku?
Väčšia otvorenosť ekonomiky znamená väčšia konkurencia, a to znamená tlak na efektivitu, viac investícií, väčší výber pre spotrebiteľov a nižšie ceny.
„Sankcie znamenajú zmenšenie obchodu, teda presný opak – menší tlak na efektivitu, menší výber, menšie investície, vyššie ceny. Partneri v obchode sú vždy dvaja, preto efekt sankcií rovnako pôsobí aj opačným smerom,“ vysvetľuje analytik INESS Martin Vlachynský.
Sankcie však podľa neho väčšinou uvaľuje ekonomicky väčšia krajina či blok, pričom počíta s tým, že negatívne efekty sankcií sa doma lepšie „rozriedia“.
Medzi sankcie, uvalené na Rusko pre jeho pôsobenie na územiach Ukrajiny, patria aj tie namierené na jeho hospodárstvo a finančný sektor.
Čo sa v praxi deje, keď sa ruským bankám zamedzí vstup na kapitálové trhy Európskej únie?
„Bežný spotrebiteľ vidí len interakciu bánk voči občanom a podnikateľom. Banky však obchodujú aj navzájom, zamedzenie vstupu na kapitálový trh EÚ tak pre ruské banky bude znamenať menej príležitostí a zvýšenie ich rizikovosti, pretože v prípade potreby budú mať menej partnerov, ktorí im môžu napríklad požičať likviditu,“ vysvetľuje Vlachynský.
Sankcie sa teda zameriavajú na konkrétne odvetvia ruského hospodárstva a obmedzenia hospodárskych vzťahov s Krymom a so Sevastopoľom. Podľa Jána Pištu sa však zdá, že Rusko sa so sankciami celkom vyrovnalo a dokáže s nimi žiť. Dokáže ich dokonca aj obchádzať.
„V roku 2017 boli napríklad na Krym dopravené dve turbíny nemeckého koncernu Siemens, ktoré boli vyrobené dcérskou firmou Siemensu Gas Turbine Technologies v ruskom Petrohrade, v ktorej má nemecký koncern majoritný 65-percentný podiel,“ opisuje situáciu.