Závažnosť problému ukazujú čísla Eurostatu o pendleroch. Na začiatku minulého roka totiž dochádzalo za prácou do zahraničia približne 126-tisíc Slovákov. Na jeho sklonku to bolo už o tritisíc viac. Ich rozloženie v rámci Slovenska nie je pritom rovnovážne a sú regióny, v ktorých je od práce v zahraničí závislá výrazná časť obyvateľstva.
Najviac ľudí chodí za prácou do cudziny v Prešovskom kraji, a to 28-tisíc, čo je sedem percent z aktívneho obyvateľstva regiónu. Medzi dôvodmi odchodu dominujú tie sociálno-ekonomické, teda nedostatok pracovných príležitostí či ich nízke finančné ohodnotenie. Iná možnosť ako odchod za hranice im teda nezostáva.
Podľa údajov Štatistického úradu sú najčastejšími pracovnými destináciami pendlerov krajiny Únie, predovšetkým Rakúsko, Česko a Nemecko. „V prípade mužov dominuje sektor stavebníctva, v prípade žien zase zdravotníctvo. Slováci dochádzajúci za prácou do zahraničia sú často zamestnancami aj v oblastiach gastronómie a cestovného ruchu,“ uviedla analytička spoločnosti WOOD & Company Eva Sadovská.
Z celkového počtu pracujúcich Slovákov dochádza do zahraničia 5,5 percenta ľudí, čím sme s veľkým náskokom na čele rebríčka v rámci celej Európskej únie. Z Luxemburska, ktoré je na druhom mieste, dochádza za prácou mimo domova len 2,7 percenta pracujúcich.
Aj napriek tomu, že Slovensko je s veľkým náskokom krajinou s najväčším počtom pendlerov, prvotné opatrenia na boj proti pandémii ich akoby ani nebrali do úvahy.