Nosene je súčasťou slovenskej textilnej kultúry už celé roky, no v tých posledných sa ekológia a zmysel pre využitie oblečenia na viackrát skloňujú o čosi častejšie. Katarína Hutyrová spojila svoje meno s voňavým, príjemným, ba až butikovým second handom s názvom Nosene, ktorý sa svojím konceptom líši od podobných projektov.Nosene

Rozhovor: Nákup v second hande prestáva byť tabu

Katarína Hutyrová, spoluzakladateľka a manažérka second handu Nosene vysvetľuje, že k predsudkom voči nosenému oblečeniu stále patrí to, že ľudia nevedia, kto oblečenie nosil, komu patrilo, či je čisté alebo že si vedia kúpiť nové.

Na Slovensku pôsobíte už štyri roky. Ako sa podľa vás za toto obdobie zmenil postoj Slovákov k nosenému oblečeniu?

Rozhodne pozitívne. Dnes už ľudia viac premýšľajú aj ekologicky, a preto nákup v second hande prestáva byť tabu.

Ako v súčasnosti vnímajú second handy celkovo?

Omnoho lepšie. Majú na výber, či si chcú kúpiť niečo za menej a navštívia klasický second hand alebo si niečo málo priplatia a vyberú si pohodlnejší nákup. Prípadne majú možnosť nakúpiť aj v e-shope, ako v prípade nás.

Koľko použitého oblečenia sa k vám priemerne za mesiac dostane?

Je to rôzne, priemerne sa však číslo pohybuje okolo 300 až 500 kilogramov.

Je hlavným rozhodujúcim faktorom pri nakupovaní dôraz na udržateľnosť alebo sa ľudia viac zaujímajú aj o pôvod oblečenia či kam výťažok z nákupu smeruje?

Myslím si, že oba faktory sú dôležité.

Nosene vzniklo v spolupráci Katky Hutyrovej a jej kamaráta Jakuba. Kristiana Vavreková

Ako sa snažíte myšlienku udržateľnosti viac rozvíjať?

Organizujeme rôzne swapy, robíme praktické upcykle workshopy a prednášky nielen pre verejnosť, ale aj pre firmy a ich zamestnancov.

Ktoré sú najčastejšie predsudky ľudí, prečo nosené oblečenie nechcú nosiť?

Patrí k nim to, že nevedia, kto oblečenie nosil, komu patrilo, či je čisté alebo že jednoducho majú na nové.

Ktoré skupiny obyvateľov vás najčastejšie vyhľadávajú?

V našom prípade sú to bežní ľudia, pracujúci i zákazníci vo vyššom veku.

Akí sú Slováci konzumenti, sú niečím špecifickí?

Neregistrujeme žiadne špeciálne odlišnosti.

Prišli ste aj s konceptom upcyklingu, kedy prerábate staré modely na nové, dizajnové kúsky. S akým prijatím sa stretli?

Zákazníkom sa kolekcia páči, avšak cena týchto produktov je vyššia a nerozumejú prečo. Príprava takejto kolekcie je náročnejšia, nakoľko musíme vybrať materiál, s ktorým budeme pracovať, čo nás niekedy značne limituje a vymyslieť strih. Taktiež máme pani krajčírky, ktoré veci prešívajú a v neposlednom rade treba rátať aj s nákladmi na prevádzku a ďalších zamestnancov. Niekedy nás mrzí, keď zákazník odsudzuje cenu, nakoľko materiál i práca, ktorú do výsledného produktu vkladáme sú kvalitné. Preto je našim najbližším záväzkom viac edukovať a ukázať, čo za upcyklingom skutočne stojí.