Patrí medzi najvýznamnejších ekonómov minulého storočia. Je známy ako presvedčený liberál a ostrý kritik socializmu. Vo svojej teórii tvrdil, že štát by mal čo najmenej zasahovať do ekonomických záležitostí
Zajtra uplynie presne 120 rokov od chvíle, kedy sa vo Viedni narodil Friedrich August von Hayek, jeden z kľúčových predstaviteľov rakúskej ekonomickej školy. Prečítajte si príbeh muža, ktorý sa v polovici 70. rokov dočkal Nobelovej ceny za ekonómiu.
Nástrahy totalít
Prvá svetová vojna mala na mnohých účastníkov nedozierne následky. Viacerí frustrovaní nemeckí i rakúski vojaci sa stali fašistami, v Maďarsku hneď po vojne vypukla komunistická revolúcia. V svetovej literatúre sformovali vojnoví veteráni takzvanú stratenú generáciu. To však nebol prípad 18-ročného Viedenčana Friedricha Augusta von Hayeka. „Rovesník Ernesta Hemingwaya takmer nikdy nehovoril o vojne. V autobiografických rozhovoroch dokonca povedal, že jeho život nebol zaujímavý na udalosti, bol skôr nudný a profesorský. Keď sa však predsa len rozhovoril, vysvitlo, že zažil významné udalosti. Akurát sa nimi nenechal negatívne poznačiť,“ uviedol pre HN Tomáš Krištofóry, spolupracovník Nadácie F. A. Hayeka.
Práve prvá svetová vojna mala na Hayekov vývoj veľký vplyv. Na jej hrôzy reagoval bohatou teoretickou prácou. „Ekonómii razil nové cesty a svet varoval pred nástrahami totalitarizmov 20. storočia,“ doplnil Krištofóry. Jeho teórie tak nadobudli úplne nový význam po nástupe Adolfa Hitlera k moci a rozpútaní druhej svetovej vojny.
Široký záber práce
Hoci Hayek sa primárne označuje za ekonóma, vo svojom diele mal veľmi široký záber. „Rovnako tak ako v ekonómii má jeho práca význam aj v odbore politológie, práva, filozofie, psychológie, metodológie vied či histórie teórií a doktrín. Z pohľadu ekonomickej teórie sa radí medzi zástupcov neorakúskej ekonómie spoločne s Ludwigom von Misesom, ktorý mal na jeho myslenie veľký vplyv,“ pripomenul pre HN Martin Sklenský, expert spoločnosti Comsense analytics.
Hayek bol podľa neho presvedčeným liberálom a odporcom socializmu aj všetkých štátnych zásahov do ekonomiky. Tie pre Hayeka predstavovali takzvaný plazivý socialismus.
Práve svojou kritikou neefektívnosti centrálneho plánovánia a socializmu sa Hayek stal veľmi známym už pred druhou svetovou vojnou. Týmto témam sa venoval napríklad v knihe Cesta do otroctva. „Patril k nezmieriteľným kritikom keynesovskej makroekonómie aj teórie všeobecnej rovnováhy neoklasickej ekonómie, teda v tej dobe dvoch hlavných smerov,“ tvrdí Sklenský.
Neoklasickú ekonómiu podľa neho Hayek kritizoval kvôli jej statickosti a prehliadaniu nechcených dôsledkov ľudskej zámernej činnosti, neistoty a vývoja inštitucií v čase. Johnovi Maynardovi Keynesovi a stúpencom jeho teórie zase vyčítal predevšetkým ich zásahy do ekonomiky.
Hospodárske cykly
Vo svojom diele sa Hayek sústreďoval najmä na teóriu hospodárskeho cyklu a s tým spojenú teóriu peňazí. Rozpracoval monetárnu teóriu cyklu. Podľa nej je príčinou hospodárskych cyklov monetárna politika centrálnych bánk. Za svoj prínos k tejto oblasti získal v roku 1974 spoločne so švédskym ekonómom Gunnarom Karlom Myrdalom prestížnu Nobelovu cenu.
Podľa Hayeka sú zdrojom ekonomickej nerovnováhy peniaze, hlavne bankové úvery. „Bol preto zastáncom myšlienky slobodného bankovníctva a neutrálnych peňazí. V 70. rokoch dokonca prišiel s návrhom na zrušenie monopolu štátnej kontroly peňazí, čo sa stalo typickým pre celú neorakúsku ekonómiu,“ hovorí Sklenský.
Podľa neho sa ako hlavný odkaz Hayeka pre ďalší vývoj ekonómie uvádza napríklad jeho rozlišovanie medzi informáciami a znalosťami, ktoré sú podmienené časovo a miestne. Významné je takisto jeho učenie o nezamýšľaných dôsledkoch zámernej ľudskej činnosti. Práve to sa stalo základom pochopenia trhu ako procesu v neorakúskej ekonómii.
Vyvrcholením Hayekovej tvorby bolo trojzväzkové dielo „Právo, zákonodárstvo a svoboda. Publikáciu, ktorá vyšla v roku 1979, písal celých 15 rokov. Rozvinul v nej svoju spoločenskú teóriu spontánneho poriadku. Rozlíšil totiž dva typy poriadku. Taxis bol vytvorený poriadok, kým kozmos spontánny poriadok. Socializmus je pritom taxis, ktorý zaviedli vodcovia revolúcie. Na druhej strane, trhový systém je kozmos, ktorý vznikol snahou ľudí vymieňať.
Bez zásahov štátu
Odkaz Hayeka podľa Sklenského nabáda v prvom rade k bráneniu slobody pred rôznymi pokusmi elitárov a ľavicových intelektuálov pripraviť nás o ňu. Deje sa tak pod najrôznejšími „ušľachtilými“ snahami o zlepšovanie sveta. Hayek považoval spoločnosť za spontánny poriadok. Jej pokrok je najlepšie zaistený, keď ľudia majú slobodu uskutočňovať svoje vlastné ciele. S myšlienkou slobody sa stotožňuje prakticky každá vyspelá spoločnosť.
Hayek bol veľmi liberálny ekonóm, ktorý odmietal akékoľvek štátne zásahy do ekonomiky. Aj to je dôvod, prečo značná časť jeho učenia sa nikdy vo svojej pravej podobe nezrealizovala. Takmer všade stále existujú štátne zásahy do ekonomiky v podobe fiškálnej politiky či monetárnej politiky centrálnych bánk. Mnoho Hayekových myšlienok tak zostalo len v teoretickej rovine. Slúžili hlavne ako základ pre ďalšie směry.
V čom sa však nemýlil, bol pád socializmu, ktorý po celý svoj život, na rozdiel od mnohých iných nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu, s nezvratným presvedčením predvídal.
Hayek sa dožil úctyhodného veku – zomrel v marci 1992 v Nemecku. Zástancov jeho učenia v súčasnosti pravdepodobne nájdeme skôr medzi liberálnymi ekonómami než politikmi. „Máloktorý politik by totiž inklinoval k tak slobodnému hospodárstvu bez štátnych zásahov, aké zastával Hayek,“ doplnil Sklenský.
Ten z českých ekonómov pripomenul napríklad Lubomíra Mlčocha, ktorý o Hayekovi organizoval veľmi pochvalné prednášky. Zaradiť niekoho ako 100-percentného stúpenca jeho učenia si však Sklenský podľa vlastných slov netrúfa.