Tí ich koncom 30. rokov vojensky napadli s cieľom pripojiť Fínsko k Sovietskemu zväzu. V marci 1940 dokonca zriadili Karelsko-fínsku sovietsku socialistickú republiku, čo podľa historikov malo byť prípravou na začlenenie Fínska do ZSSR. Tomu však vďaka veľkej odhodlanosti a odvahe Fínov v takzvanej Zimnej vojne nedošlo. Také šťastie už nemajú Kareli, etnickí príbuzní Fínov, ktorí v uplynulých desaťročiach čelili v Sovietskom zväze a po jeho rozpade následne aj v Rusku silnej asimilácii. Karelský jazyk je veľmi podobný fínčine, dokonca ju mnohí považujú za jej dialekt.
Zlé skúsenosti s Rusmi majú Fíni aj dnes. Krajina je často terčom útokov ruských hackerov. Ruské stíhačky z času na čas narušia fínsky vzdušný priestor. Podľa štúdie fínskej Národnej obrannej univerzity z novembra 2020 majú Rusi na fínskych veľvyslanectvách a konzulátoch infiltrovaných 20 spravodajských dôstojníkov. „S Ruskom máme 1 340 problémov,“ hovoria s obľubou Fíni. Práve toľko kilometrov totiž meria spoločná hranica. Je to suverénne najviac zo všetkých susedov.
Hoci Fínsko je na rozdiel od Nórska členom Európskej únie a na rozdiel od Švédska a Dánska platí eurom, do Severoatlantickej aliancie nikdy nevstúpilo. Rusi často dávajú najavo, že si neželajú akékoľvek rozširovanie NATO o niektorého z ich susedov. Najnovšie to demonštrujú na hraniciach s Ukrajinou, ktorá jednoznačne deklaruje záujem o vstup do Európskej únie aj NATO. Rusi neďaleko jej územia zhromaždili desaťtisíce vojakov a celý svet sa obáva vypuknutia konfliktu. Fíni neskrývajú strach, že by ďalším terčom agresie Moskvy mohli byť práve oni. Nečudo – tento strach vychádza do veľkej miery z ich historickej pamäte.