Zaujímajú Američanov slovenského pôvodu ich korene? Snažia sa po nich pátrať?
Moja odpoveď je jednoznačná – áno. A je v podstate jedno, či je to z hľadiska kultúrneho dedičstva alebo osobnej identity, pretože ide o globálny trend, ktorý možno pozorovať nielen u Američanov. Potomkovia Slovákov po celom svete si riešia rodinné rodokmene a zisťujú, kto sú a odkiaľ sú. V našom prípade sa to odzrkadľuje aj v náraste počtu členov organizácie +421 Foundation. Musím povedať, že sme za to vďační zmene, ktorá nastala pred dvoma rokmi v súvislosti s novelou zákona o nadobudnutí štátneho občianstva.
Predpokladám, že hovoríte o opätovnom umožnení mať dvojaké občianstvo...
Áno, skôr som však mala na mysli novelu súvisiacu s možnosťou nadobudnutia slovenského občianstva pre držiteľov osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Mnohí Američania mladej generácie sa cítia Slovákmi a majú záujem obnoviť kontakty s domovinou svojich prastarých rodičov alebo aj skorších generácií. Požiadanie o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí – takzvaný certifikát SLA, teda Slovak Living Abroad – môžu získať tým, že preukážu aktívnu činnosť a angažovanosť v slovenskej komunite, záujem o slovenskú kultúru, štúdium jazyka a podobne. S týmto zámerom oslovia nás alebo naše partnerské krajanské organizácie, ako napríklad Global Slovakia či Slovensko-americké kultúrne stredisko. Daná situácia skvelo katalyzuje vznik nových aliancií a utužuje partnerstvá medzi organizáciami.
S ktorými organizáciami spolupracujete v rámci starostlivosti o slovenských Američanov?
Naším dôležitým partnerom je Generálny konzulát Slovenskej republiky v New Yorku, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (USZZ), ako aj spoločnosť Falath and Partners, ktorá našim členom poskytuje právne poradenstvo a pomáha napríklad aj s genealogickým výskumom a rôznymi administratívnymi úkonmi na Slovensku, na čo náš tím dobrovoľníkov nestačí. Ak ide o záujem naučiť sa po slovensky, v rámci nášho programu Slovak Studies sme sa spojili s organizáciou Učíme (sa) slovenčinu. V prípade záujmu o charitatívnu činnosť na Slovensku máme možnosť spolupracovať s Medzinárodným klubom žien v Bratislave. Vo väčšine prípadov však ide o záujem slovenských Američanov byť súčasťou našich spoločensko-kultúrnych programov. Tí členovia, ktorí nemajú možnosť zúčastňovať sa na podujatiach osobne, chcú byť informovaní o krajanskej komunite, dostávať newslettery a učiť sa s nami po slovensky, o slovenskej kultúre či dejinách. Hľadáme spolu kreatívne možnosti, ako umocňovať našu misiu šírenia slovenského povedomia v zahraničí.
Ako vás chcú konkrétne títo vaši SLA členovia podporovať?
Povedzme tým, že sa nám hlásia ako dobrovoľníci do realizačného tímu našich podujatí alebo dokonca vymyslia konkrétne projekty vrátane pomoci s ich financovaním. Momentálne nám napríklad bežia dve putovné výstavy s charitatívnym zámerom – prvá Art for Peace a druhá s názvom One City-Many Worlds. Charitatívna činnosť a pomoc znevýhodneným skupinám na Slovensku je tiež dôležitá pre našich Američanov so slovenskými koreňmi. Na základe mojej fundraisingovej pozície v správnej rade Medzinárodného klubu žien v Bratislave vidím úžasný potenciál práve v tomto prepojení, v rámci ktorého by mohli aj neziskové organizácie na Slovensku viac-menej benefitovať z našich členov v USA. Verím, že práve spájaním kultúr a jednotlivých organizácií vieme znásobiť naše úsilie a dosiahnuť toho oveľa-oveľa viac.
Podporujú tak slovenskí Američania projekty priamo na Slovensku?
Áno. Vďaka tomu sme mali na Vianoce možnosť kúpiť napríklad nejaké darčeky pre detské domovy alebo zapojiť sa do zbierky na pomoc Ukrajine prostredníctvom charitatívneho operného koncertu, ktorý sa konal tesne po vypuknutí vojny. Jednoducho sú aktívni a radi pomáhajú znevýhodneným skupinám slovenského obyvateľstva, podporujú našich umelcov a jednotlivé sféry spoločenského života. K tomuto všetkému výrazne prispela aj spomínaná novela zákona. Zrazu sme začali vidieť rastúci záujem o slovenskú kultúru. Najmä u tých Američanov, ktorí sú druhou a treťou generáciou prisťahovalcov. Čiže takí, ktorí sa môžu kvalifikovať aj na slovenské občianstvo.
Uľahčila novela jeho získanie?
Áno. Ponúkla možnosť požiadať o slovenské občianstvo, ak osoba spĺňa generačný limit do tretej generácie. Problém však nastáva vtedy, keď ide o štvrtú generáciu a viac. V takom prípade je nutné získať certifikát SLA a žiť na Slovensku minimálne tri roky. Toto je pre mnohých Američanov slovenského pôvodu problém. V Spojených štátoch majú rodiny a celý svoj život. Vedú tam firmy alebo majú stabilné zamestnanie, ich deti tam navštevujú školy a prísť na tri roky je prakticky nemožné. Avšak zákon dáva ešte jednu možnosť a my by sme boli radi, keby sa nám podarilo pomôcť sprístupniť práve ju.
Aká je to možnosť?
Získať občianstvo na základe významného prínosu pre slovenskú komunitu, ktorý je spomínaný v zákone a vyjadruje sa k nemu Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Je tu však jeden problém. Napriek opakovaným snahám sa nám zatiaľ nepodarilo dopracovať k nejakej metodike alebo mechanizmu, ako tieto zdroje z Ameriky vedieť využívať. Američan povie – nie som celebrita ani športovec, čiže na mňa sa nevzťahuje výnimka, ktorú môže udeliť ministerstvo vnútra. Keby ste mi však dali možnosť urobiť niečo pre komunitu zahraničných Slovákov, pre Slovensko, rád by som ju využil a pomocou takejto paralely zjednodušil svoju cestu k získaniu slovenského občianstva.
Ako by teda konkrétne v praxi mohol vyzerať jeho významný prínos, ktorý by mu otvoril cestu k slovenskému pasu?
Mohol by napríklad zafinancovať renováciu nejakej kultúrnej pamiatky, prípadne urobiť čokoľvek, čo by úrad vyhodnotil ako dôležité, prínosné alebo zaujímavé. Bola by som naozaj veľmi rada, keby sme sa v tomto smere niekam posunuli, aby sme našim členom a hlavne Slovensku a slovenskej komunite dokázali pomôcť. Mám víziu a verím, že táto možnosť ostane zachovaná a nastavia sa mechanizmy, ktoré budú fungovať v akomkoľvek politickom zriadení. Ide totiž o program, ktorý je prínosný pre Slovenskú republiku
Prečo by Američania mali mať záujem vrátiť sa na Slovensko a získať naše občianstvo?
Teraz budem citovať to, čo mi veľa z nich povedalo – naši predkovia priniesli slovenského ducha do novej krajiny. Do Ameriky. Dnes je našou povinnosťou prinavrátiť tohto ducha späť na Slovensko. A vzdať tým poctu komunite, ktorá nás – Američanov narodených v novej krajine – pomáhala formovať. Mňa to vždy dojíma, pretože je to krásna filozofická myšlienka. Chcú priniesť naspäť duchovné posolstvo, tentoraz aj s ekonomickou silou a so všetkým, čo s tým súvisí.
Chodievajú slovenskí Američania v čoraz väčšej miere na Slovensko?
Samozrejme. A veľmi sa im tu páči. Už len to, že mnohí z nich sem prídu, sú ubytovaní v slovenských hoteloch, stravujú sa tu a cestujú po krajine, je veľkým kultúrnym i ekonomickým prínosom. Navštevujú divadlá, múzeá a galérie, kupujú si tu nehnuteľnosti. Mnohí si tu chcú otvoriť firmy a takto dať Slovákom nové možnosti. Prebieha tu transfer vedomostí. Aj tu vidím veľký potenciál a som poctená, že prostredníctvom našej +421 Foundation, ktorú som založila pred 18 rokmi v rámci spolupráce s naším prvým generálnym konzulom v New Yorku, Ivanom Surkošom a jeho manželkou, môžem ďalej prispievať k rozvoju tejto idey.
Môžeme to ilustrovať na konkrétnych číslach presťahovaných Američanov, prípadne tých, ktorí získali slovenské občianstvo?
Zatiaľ sa bavíme maximálne o desiatkach prípadov získania slovenského občianstva, o ktorých mám informáciu. Niektorí z nich sa už presťahovali, prípadne sú v procese sťahovania, ktorý je celkom dlhý. Uviedla by som iba jedno číslo – v Amerike žije približne milión obyvateľov, ktorí sa vo všeobecnosti hlásia k svojmu slovenskému pôvodu, hoci oficiálne číslo je nižšie. Nevieme však odhadnúť, koľko potenciálnych kandidátov na SLA alebo občianstvo sa v USA nachádza. Predpokladáme, že zatiaľ mohlo byť podaných maximálne niekoľko stoviek žiadostí o občianstvo, z toho, samozrejme, nie všetky pochádzajú z Ameriky. Počet žiadostí o SLA certifikáty z USA je zhruba rovnaký.
Zaznamenávate ich neustály nárast?
Áno, nárast zaznamenávame zvýšením záujmu o slovenskú kultúru. Veľmi sa z toho tešíme.
Ako sa pozerajú Američania na súčasný vývoj na Slovensku?
Niektorí majú strach, najmä kvôli tomu, že zahraničné médiá nás reputačne prirovnávajú k Maďarsku. Na základe takýchto tvrdení sa niektorí z potenciálnych záujemcov zľaknú. Pýtajú sa sami seba – naozaj chcem byť Slovákom, prísť sem žiť a podporovať takúto krajinu? Priznám sa – mám obavu, že takáto mediálna rétorika môže poškodiť našu snahu a víziu.
Aké sú vaše vzťahy so slovenskými úradmi?
Veľmi dobré a je našou prioritou, aby to tak bolo i naďalej. Keďže naši členovia podávajú žiadosti na zastupiteľských úradoch v New Yorku a Washingtone, D. C., máme skvelú spoluprácu s Milanom Vrbovským, terajším generálnym konzulom Slovenskej republiky v New Yorku, ako aj so súčasným slovenským veľvyslancom v Japonsku Ivanom Surkošom a jeho manželkou Ľubicou. Práve oni počas svojho pôsobenia v New Yorku stáli pri zrode +421 Foundation, ako i nášho ikonického projektu Slovak Fashion Night s dlhoročnou tradíciou. Plánujeme práve spolu oslavu 20. výročia.
Certifikát Slováka žijúceho v zahraničí je možné vybaviť bez problémov?
Čo sa týka žiadostí o SLA, proces ich vybavovania je pomerne priamočiary a zväčša nie pridlhý. Väčšina našich členov si však najíma na tento proces poradcov, ktorých splnomocnia na všetky administratívne úkony. Donedávna sa žiadosti podávali osobne na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, dnes sa táto činnosť presunula na zastupiteľské úrady.
Čiže konzuláty sú zaťažované viac, a preto Američania menej cestujú na Slovensko?
V podstate áno. Na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí chýbajú personálne zdroje, respektíve ako obyčajne, všetko stojí a padá na financiách.
Súvisí to i s tým, že o štatút SLA či občianstvo nemajú záujem len Slováci v USA, ale i v ďalších krajinách sveta?
Rozhodne áno. Tu hlavne treba spomenúť ešte jeden dôležitý aspekt. Obrovský nárast záťaže na USZZ súvisí i s tým, že sa zvyšuje záujem o občianstvo zo strany Slovákov žijúcich v krajinách dominujúcich svojou historickou spätosťou so slovenskou národnosťou. Je to napríklad Srbsko, Chorvátsko, Ukrajina či Rumunsko.
Tam tiež žije veľa Slovákov, ktorých predkovia odišli na Dolnú zem pred dvoma či troma storočiami...
Presne tak, tých žiadostí je tam skutočne veľa. Takže Amerika naozaj nie je z hľadiska spomínanej novely zákona až taká dominujúca. Zaujímavé je to fakticky pre iné národnosti. Nám to spôsobuje sčasti to, že naši Američania musia dlhšie čakať.
Ďalším aspektom môže byť i to, že pre slovenských Srbov či Rumunov je Slovensko zaujímavé aj z ekonomického hľadiska, kým v prípade slovenských Američanov tento uhol pohľadu zvyčajne zohráva menšiu úlohu...
Isteže, to treba dodať tiež. Američania sem idú s akýmsi romantizmom z toho, že toto je naša bájna zem. Odtiaľto sme prišli a my jej teraz musíme odplatiť to, že naši predkovia nás priviedli na svet už v rozvinutej krajine. Avšak ako som hovorila, platí tu generačný limit. Maximálne tretia generácia slovenských prisťahovalcov môže požiadať o občianstvo; ostatní tak môžu urobiť len prostredníctvom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí.
Komplikuje to cestu uchádzačov?
Áno, pre tých s generačným limitom, ktorý spočíva na štvrtej generácii prisťahovalcov. Práve tu je veľa bonitných uchádzačov, ktorí by uvítali nejakú inú možnosť, než sa do Slovenskej republiky presťahovať a žiť tam minimálne tri roky.
Avšak práve to je podmienka...
Áno, aj štvrtá generácia môže dostať osvedčenie či dokonca občianstvo, ale musia tu tri roky žiť. Oni však často nie sú schopní zanechať celý svoj život v Amerike. Niektorí aj zvažujú, ako to urobiť, ale veľa z nich má napríklad malé deti, podnikateľské zázemie a veľmi by uvítali, keby sa cez Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí spustila legitímna cesta, definovaná napríklad v súčasnosti chýbajúcim metodickým usmernením. To je práve tá cesta významného prínosu.
Pomáhate im aj s takýmto zdĺhavým procesom?
Áno, aj keď nepriamo. Bonitní aplikanti nemajú čas a mnohokrát ani potrebné znalosti, aby si to všetko sami vybavili, hoci to nie je nejaký ťažký proces. Sú však zvyknutí, že obdobné úkony delegujú na iných. My nemáme na túto agendu kapacity, avšak vybudovali sme si partnerské vzťahy. Vďaka nim dokážeme našim členom poradiť aj v tomto smere.
Kto vám s tým pomáha?
Konkrétne spoločnosť Falath and Partners, ktorú som už spomínala. Obdobné partnerstvá formujeme tak s americkými, ako aj so slovenskými subjektmi. Posilňuje to naše možnosti. Máme približne o stovku viac členov, ktorí chcú byť aktívni. Preto musíme zvyšovať naše kapacity a vymýšľať rôzne online programy, ako ich do celého procesu zapojiť, keďže sú roztrúsení po celej Amerike, nielen v New Yorku.
Hovoríte, že približne milión ľudí má v Amerike slovenské korene. Rátate sem aj celebrity, ako je Angelina Jolie alebo Jon Bon Jovi?
Tých nie, rátame iba takých, ktorých máme evidovaných v databázach. Počítam sem napríklad aj seba. Za Slovákov považujeme vyslovene ľudí, ktorí sa k tomu aktívne hlásia. Určite nestačí iba to, že niekde v ich rodokmeni figuruje slovenský prisťahovalec.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám -8% na dočítanie.
Zostáva vám -8% na dočítanie.