Európou najnovšie otriasa kauza Russiagate. Ide o zasahovanie do záležitostí Európskej únie zo strany Ruska, s ktorým mala dlhé roky spolupracovať lotyšská europoslankyňa Tatjana Ždanoka. Prekvapilo vás to?
Začal by som trochu zoširšia. V Európskom parlamente riešime zahraničné zasahovanie systematickým spôsobom už dlhšie. Tri roky tu fungoval osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie a dezinformácie. Ja som tam ako hovorca zastupoval európskych ľudovcov. Bol som tiež spoluspravodajcom záverečnej správy, ktorá veľmi konkrétnym spôsobom načrtla, ako by sme sa mali snažiť urobiť inštitúcie Európskej únie a vôbec inštitúcie demokracie bezpečnejšími miestami.
Sú hlavným dôvodom práve Rusi a ich nepriateľské aktivity?
Áno, deje sa tak preto, lebo Rusko, ale aj ďalšie krajiny sa dlhodobým spôsobom snažia podrývať demokratické inštitúcie. Doslova a dopísmena sú aj do Európskeho parlamentu zvolení ľudia, ktorí pracujú ako agenti pre tajné služby Ruskej federácie. To je práve vami spomínaný medializovaný prípad Tatjany Ždanokovej. Ten je aj dôvodom, prečo sme minulý týždeň v pléne parlamentu diskutovali o kauze Russiagate. Takisto sme k tejto téme prijímali rezolúciu. Avšak treba povedať, že spôsoby, ktorými sa Rusko snaží ovplyvňovať demokratické inštitúcie, sú naozaj rôzne.
Môžete byť konkrétnejší?
Robí tak napríklad prostredníctvom ľudí, ktorí chodia pozorovať voľby do Ruskej federácie. Tí sú často platení ruskými zdrojmi cez takzvané ruské mimovládky. Rusko sa taktiež usiluje rôznymi spôsobmi zasahovať do volebných procesov v rámci Európskej únie. V minulosti sme mali veľmi konkrétne príklady aj v Spojených štátoch amerických.
Máte na mysli prezidentské voľby, v ktorých vyhral Donald Trump?
Áno, boli to voľby v roku 2016. A treba dodať, že aj tesne pred našimi minuloročnými parlamentnými voľbami sa ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí ostro a správne ohradilo voči snahám ruskej tajnej služby zasahovať počas moratória do volebného procesu na Slovensku. Takže aj takéto veci riešime.
Znamená z vášho pohľadu Rusko vedené Vladimirom Putinom vážnu hrozbu pre celú Európu?
Pozrite sa, je to krajina, ktorá dnes už dva roky útočí na Ukrajinu. Tým pádom priamo útočí aj na hodnoty, ktoré sú nám v Európe blízke. Útočí na európsky spôsob života, na európsku demokraciu. A my sa pred tým potrebujeme brániť. Pretože vieme, akým spôsobom sa Rusko snaží rozleptávať naše inštitúcie, našu demokraciu a našu schopnosť rozhodovať.
Patrí Slovensko medzi hlavné terče ruských tajných služieb, aj vzhľadom na to, že susedíme s Ukrajinou?
Terčom sú všetky krajiny. Samozrejme, táto hrozba je vyššia všade, kde sú nejaké väzby, možné sympatie alebo slabé články. Tam, kde je veľký priestor pre šírenie dezinformácií a propagandy. Sú to krajiny, v ktorých existuje povedzme určitá snaha obmedzovať slobodnú a nezávislú žurnalistiku a médiá. Doteraz sme videli rôzne dlhodobé dezinformácie a dezinformačné kampane šíriace sa veľmi výrazným spôsobom v online priestore, ktorý nebol regulovaný. Našťastie, dnes už tú reguláciu máme, a to aj zo strany Európskej únie vďaka Digitálnemu aktu. Čiže áno, Slovensko bolo a stále je dlhodobým terčom aktivít Ruskej federácie.
Je to aj téma vnútornej politiky, ktorá rezonovala vlani pred parlamentnými voľbami...
Presne tak. Myslím si, že aj doma dlhodobo zvádzame boj o to, aby sme mali svoju vlastnú nezávislú, suverénnu a slobodnú zahraničnú politiku. A tá znamená, že sme nezávislí a suverénni od rozhodnutí Moskvy. Žiaľ, na Slovensku je množstvo ľudí, ktorí podľahli a stále podliehajú dezinformačným kampaniam, ktoré Rusko spustilo za posledné roky. A to i v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Žiaľ, dnes u nás majú mnohých spojencov.
Aj medzi politikmi?
Áno, dokonca vrátane vysokej politiky. Poviem to veľmi otvorene – po voľbách v roku 2023 sú títo ľudia aj na tých najvyšších postoch. Toto je veľký problém, pretože Rusko takýmto spôsobom vstupuje do rozhodnutí slovenskej politiky. A takto vie vlastne vplývať aj na rozhodnutia v európskej politike. Typický príklad sme teraz videli v rámci diskusie o tom, ako sa Slovensko zachová v súvislosti s rozhodnutiami o finančnej pomoci pre Ukrajinu.
Je známe, že téma slovenského postoja k pomoci Ukrajine sa vo veľkom riešila aj v Európe...
Áno, aj v Európskej únii sme mali veľmi otvorenú diskusiu o tom, ako bude hlasovať premiér Robert Fico a či sa postaví za Viktora Orbána. Pretože pokiaľ by všetky ostatné členské štáty neboli súdržné, mohlo by to znamenať oveľa väčšiu komplikáciu. Našťastie sa to neudialo, ale v rovine rétoriky sú takéto slová naozaj nebezpečné. Mnohí dnešní vládni predstavitelia na Slovensku hovoria a fungujú tak, ako keby boli predĺženými rukami záujmov nie Európskej únie, nie Bruselu, ale Moskvy.
Má to dosah na vašu prácu, komunikáciu a kontakty v Bruseli?
Samozrejme, že to má dosah na našu prácu. Všetci sa pýtali, čo bude so Slovenskom po vlaňajších parlamentných voľbách. Pretože videli a počuli, akým spôsobom kampaňoval Robert Fico a Smer. V Európskom parlamente všetci skutočne veľmi pozorne a podrobne sledujú politiku naprieč celou Európskou úniou. Vedia, čo sa deje na Slovensku i v ostatných členských štátoch. Tá to debata je naozaj veľmi živá.
Čo im odpovedáte, keď sa vás na to pýtajú?
Hovorím im, že ten zápas na Slovensku zvádzame dlhodobo. My sme dnes pevne ukotvení v Európskej únii. Sme v eurozóne, na rozdiel od našich ostatných vyšehradských susedov. A vo všetkých zlomových momentoch za posledných 30 rokov sme sa vždy vedeli postaviť na tú správnu stranu dejín. Ukazujeme to na Slovensku aj dnes – v podobe občianskych protestov, ale aj protestov ľudí, ktorí nie sú stotožnení s tým, že momentálna vládna garnitúra sa zaujíma primárne o to, ako amnestovať svojich ľudí. Podstatným spôsobom podkopáva aj tie elementy a nástroje, ktoré sme tu mali za ostatné roky v boji s hybridnými hrozbami.
Sú tieto hrozby pre nás veľmi nebezpečné?
Ja ich vnímam ako veľký problém, pretože práve tieto hrozby, šírenie dezinformácií, snaha tretích mocností – v tomto prípade Ruska – prenikať do verejného priestoru či bratanie sa s predstaviteľmi ruskej diplomacie na Slovensku zo strany vysokých ústavných činiteľov je niečo, čo je veľmi citlivo vnímané naprieč celou Európskou úniou. A to v čase, keď Ukrajina čelí bezprecedentnému útoku Ruska a bojuje aj za našu vlastnú bezpečnosť.
Nedávne prieskumy ukázali, že spomedzi členov EÚ je práve na Slovensku najväčší podiel ľudí, ktorí vinu za tento konflikt nepripisujú Rusku, ale Ukrajine či dokonca Západu. Je aj toto dôsledok ruských dezinformačných akcií?
Jednoznačne áno, lebo je to absolútne mimo faktov a reality. Tú agresiu voči Ukrajine spustil Vladimir Putin a jeho režim. Spustila ju ruská armáda vo februári 2022. Bolo to rozhodnutie, ktoré prišlo z Kremľa a s nikým iným to nemá nič do činenia. Toto je ruská vojna proti Ukrajine, proti nášmu najväčšiemu susedovi.
Niektorí ľudia sú presvedčení o tom, že to bolo práve naopak a Rusko len oprávnene reagovalo na agresívne postoje Kyjeva, prípadne na jeho zbližovanie sa s NATO...
Ruská propaganda sa dlhodobo – a to aj prostredníctvom mnohých spojencov v rámci slovenského verejného a dezinformačného priestoru – snažila a stále snaží šíriť úplne opačné, nepravdivé a zavádzajúce vysvetlenia hovoriace o tom, že za tú vojnu môže niekto iný. No nemôže. Avšak aj o tomto je tá príležitosť vysvetľovať to vo verejnom priestore. A o to dôležitejšie sú slová, ktoré hovoria naši najvyšší ústavní činitelia.
Ako na takéto vyjadrenia reagujú v Európe?
Keď premiér členskej krajiny hovorí o tom, že v Kyjeve nie je vojna a za to, čo sa deje na Ukrajine, môžu USA, respektíve že ide o konflikt Spojených štátov s Ruskom, tak je to veľmi nebezpečné zavádzanie verejnosti nielen u nás. V podstate to robí zo Slovenska nedôveryhodného spojenca. My sme malá krajina v strede Európy. Všetci naši susedia sú väčší ako my. Preto potrebujeme pracovať na spojenectvách, ktoré nám umožnia, aby sme naozaj mali všetky možné výhody z členstva v EÚ a vôbec v medzinárodných inštitúciách, v ktorých sme členmi.
Čo sa stane, ak túto súdržnosť budeme narúšať?
Pokiaľ sa dlhodobo budeme správať presne opačne ako naši spojenci, hovoriť iné veci než oni a šíriť ruskú propagandu, tak to výrazne poškodí záujmy Slovenska, a to aj na pôde Európskej únie. Teraz to len prepájam s tou vašou predchádzajúcou otázkou. Počúvam skutočne veľa otázok o tom, čo sa deje na Slovensku. Súvisia s aktuálnou politikou aj s trendmi, ktoré existujú vo verejnej mienke. Som presvedčený o tom, že je na nás všetkých, aby sme s tou verejnou mienkou pracovali tak, že budeme mať príležitosť hovoriť fakty. Pretože je nevyhnutné, aby v celom tom mediálnom, verejnoprávnom aj online priestore práve fakty dostávali férovú šancu.
Budú aj z tohto dôvodu nadchádzajúce júnové voľby do Európskeho parlamentu iné než tie predchádzajúce?
Z môjho pohľadu budú tieto voľby v geopolitickom ponímaní najmä o tom, či je Slovensko pevnou súčasťou Európy a Západu, alebo či sa vydáva na nejakú nebezpečnú ruskú cestu. Ukážu, nakoľko je úspešná táto ruská cesta, ktorá je charakterizovaná šírením lží a zavádzajúcich dezinformácií, vytváraním alternatívnej reality v hlavách ľudí a politikou, ktorá podkopáva naše doterajšie spojenectvá a pevné miesto v EÚ. Práve o tomto bude mobilizácia voličov.
Ako to teda podľa vás celé dopadne?
Ja som presvedčený o tom, že na Slovensku je dnes väčšina voličov, ktorí si želajú pevné miesto našej krajiny v Európskej únii a na Západe a nechcú žiadnu ruskú cestu. A to v zahraničnej, ale ani v domácej politike. Pretože práve to je dnes predmetom boja, ktorý zvádzame. To znamená, že tu musí platiť jeden meter pre všetkých, aj princíp spravodlivosti a bezpečnosti pre každého. A to by mohlo výrazným spôsobom utrpieť, ak sa Slovensko vydá ruskou cestou.
Máte už dnes nejaké indície, že sa Rusi snažia zasahovať priamo do eurovolieb v členských krajinách Únie vrátane našej krajiny?
Nielen do nich. Na Slovensku nás čakajú prezidentské voľby. Tie musíme zvládnuť tak, aby neboli žiadne pochybnosti o slobodnej a nezávislej voľbe prezidenta zo strany voličov. A všetci sa musíme pripraviť takisto na európske voľby. Avšak Rusko nám dalo jasný signál, že je pripravené zasahovať do nášho volebného procesu vždy, keď bude môcť.
To sme napokon videli aj pred minuloročnými voľbami...
Áno, bol to presne ten signál z konca septembra, keď ruské tajné služby neváhali uverejniť podrobnú správu o tom, akým spôsobom sú vraj voľby na Slovensku unesené zo strany Západu a USA. Bola to bohapustá a nebezpečná lož, ktorá v tom čase zasiahla predvolebnú kampaň. Stalo sa to v čase moratória, keď nikto z politických hráčov na to nemohol priamo reagovať, keďže sme mali predvolebné ticho. Je to úkaz toho, že Ruská federácia je pripravená zasiahnuť do každých volieb, kde bude cítiť, že má šancu ovplyvniť ich výsledok vo svoj prospech. Ja sa obávam, že v prípade Slovenska sa to v septembri v nejakej miere naozaj udialo.
Môže sa to diať aj v podobe priamej podpory nejakých kandidátov?
Určite sa to môže diať. Finančná podpora je ďalšia vec. Je to problém, ktorý sme riešili aj v tom osobitnom výbore pre zahraničné zasahovanie. Financovanie politických strán musí byť transparentné. Je tu množstvo podozrení o tom, akým spôsobom sa Rusko snaží financovať rôzne či už extrémistické alebo aj separatistické skupiny. Typickým príkladom, ktorý je momentálne v Európskom parlamente horúco diskutovaný, je katalánske hnutie za nezávislosť. Existuje veľmi veľa dôkazov o tom, že Rusko sa priamo aj nepriamo snažilo podporovať katalánsky separatizmus. Je to jedna z ciest, ktorými sa Rusi snažia oslabiť celý európsky projekt.
Oni tieto snahy neskrývajú?
Vôbec nie, ruská elita sa netají tým, že jej cieľom je európsky projekt podkopať a ideálne úplne zničiť. Takže všade tam, kde bude Rusko cítiť šancu, že to môže urobiť, tak to robiť bude. A používa na to aj financovanie rôznych spriaznených síl v jednotlivých členských štátoch. Často ide práve o extrémistov. My sme tu mali množstvo diskusií a híringov o tom, akým spôsobom boli či stále sú financovaní Ruskou federáciou.
Kde sa takéto podozrenia objavili?
V rôznych členských štátoch. Vo Francúzsku, v susednom Rakúsku, ale v minulosti aj na Slovensku – najmä v súvislosti s kotlebovcami. Myslím si, že takéto podozrenia treba zakaždým dôsledne vyšetriť. A čo je úplne kľúčové – musíme nastaviť taký spôsob financovania politických strán a predvolebných kampaní, ktorý zamedzí tomu, aby tretie strany a štáty, ktorých záujmom je podkopať celkový volebný proces a demokraciu ako takú, nemohli doň takýmto spôsobom zasahovať.
Existujú už v EÚ nástroje, ako tomu zabrániť?
Európska komisia pripravila celý balík opatrení na obranu demokracie, a to aj v súvislosti s odporúčaniami pre volebnú súťaž. Máme i viaceré právne úpravy, ktoré sa týkajú napríklad financovania politických strán. Niektoré sú už v praxi, ďalšie sa pripravujú. Aj takto chceme dôslednejším spôsobom zabrániť zasahovaniu do volebných procesov a zvýšiť transparentnosť financovania strán. Nové opatrenia sa týkajú aj online kampaní, keďže množstvo snáh o unesenie volieb, ale aj o šírenie dezinformácií sa teraz deje práve v online priestore.
Bola už v tomto smere prijatá konkrétna legislatíva?
Áno, spomeniem nedávno prijatý zákon o digitálnych službách, ktorý nám pomáha bojovať proti dezinformáciám a kladie oveľa väčšiu zodpovednosť na platformy. Takisto sme pracovali na predložených zákonoch, ktoré sa týkajú politickej reklamy. Jej cielenie a financovanie potrebujeme stransparentniť oveľa viac. Jednoducho sa musíme vyhnúť tomu, aby nám tu tretie krajiny vstupovali do volebných procesov, pretože takýmto spôsobom si dlhodobo kupujú časť politických elít v členských štátoch. A tak majú vlastne zásadný vplyv na dianie v Európskej únii. A to je absolútne neprijateľné.
Napríklad francúzska europoslankyňa Marine Le Penová bola podporovaná Rusmi...
Áno, to je presne jeden z takýchto príkladov.
Hovorí sa aj o kontaktoch Viktora Orbána s Moskvou. Sú páky na to, aby sa k nemu nemohli dostávať tajné dokumenty?
Pozrite sa, Fidesz dlhodobo pôsobí v europarlamente mimo akejkoľvek frakcie. Jeho poslanci nie sú združení v žiadnej politickej skupine. To znamená, že ich prístup k informáciám či k dokumentom je výrazne obmedzený. Od širších bruselských a diplomatických kruhov viem, že komunikácia s maďarskými partnermi zo strany európskych inštitúcií sa dnes vzhľadom na dlhodobé pozície Viktora Orbána deje v oveľa ostražitejšom režime.
Súhlasíte s takýmto postupom?
Je to len prirodzené a myslím si, že aj dobré. Je to zároveň varovný signál i pre politické špičky u nás. To, že europoslankyne za dominantný Smer-Sociálnu demokraciu nesedia v žiadnej politickej skupine, znamená, že po minuloročných voľbách na Slovensku stratili vplyv. Dnešná slovenská vláda teda nemala v tomto Európskom parlamente žiaden zásadný vplyv na to, čo sa deje v jednotlivých politických skupinách. A tak nemala ani prístup dovnútra frakcií, celého diania, debát a príprav dokumentov.
Čo z toho vyplýva?
Podľa mňa je to znakom našej slabosti, respektíve strácajúceho sa vplyvu Slovenska ako členskej krajiny EÚ. A mňa ako občana to mrzí. Teraz nehovorím ako opozičný politik, ale ako občan, pretože si myslím, že našou najväčšou silou je byť v centre diania, v strede prúdu európskej politiky. A vždy keď sa objavia nejaké podozrenia, že tu pôsobia politické sily, ktoré sú nedôveryhodné alebo spájané s vplyvom tretích nebezpečných strán, ako je v tomto prípade Ruská federácia, tak dôjde k snahe obmedziť ich vplyv na dianie v európskej politike.
Darí sa nám obmedzovať ich vplyv?
Za tie roky sa učíme robiť to systematicky. Musíme však v tom byť ešte účinnejší, pokiaľ sa chceme naozaj brániť, lebo Rusko je vo vojnovom stave. Bojuje vo vojne a bude v nej dlho-predlho. My zatiaľ naprieč Európskou úniou úplne nemáme ten pocit toho, že toto je naša vojna. A pokiaľ ho mať nebudeme, tak naša schopnosť brániť sa bude nižšia, než by bola práve s oným naliehavým pocitom, že to je naozaj naša vojna. Ja som v každom prípade presvedčený o tom, že pre nás Slovákov, ktorí sme priamymi susedmi Ukrajiny, je to skutočne naša vojna.
Pred eurovoľbami sa posilňujú extrémisti, niektorí sú napojení na Rusko...
Uvidíme, akým spôsobom tie eurovoľby dopadnú. V každom prípade jedinou cestou je to, aby všetci demokrati naprieč celým demokratickým spektrom spájali svoje sily. A nenechali sa rozložiť a rozleptať extrémom, najmä extrémnou pravicou. To je jediná cesta, ktorú ja vidím ako podmienku úspechu v tom, že tu i naďalej budeme pracovať na našom spoločnom európskom projekte. A ten je napriek všetkým problémom, ktoré u nás máme, základom úspechu modernej Slovenskej republiky za posledných 30 rokov. To, že sme v Únii, nám dáva obrovský priestor a výhody. A keď sa pozrieme všade okolo nás, tam kde tá EÚ nie je, či už je to Západný Balkán, ktorému sa venujem, alebo východné susedstvo, tak uvidíme jednu zásadnú vec. Je tam oveľa väčšia chudoba, konflikty, ťažké problémy či dokonca vojna, ako to je v prípade Ukrajiny. Čiže chráňme si to, čo máme.
Kto je Vladimír Bilčík
Od roku 2019 je poslancom Európskeho parlamentu. Predtým pôsobil v strane Demokrati, aktuálne nie je v žiadnom slovenskom politickom zoskupení. Je členom frakcie európskych ľudovcov. Dve dekády pracoval ako vedúci výskumného programu Európska únia v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Venoval sa problematike reformy a vonkajších vzťahov EÚ a komentoval európsku politiku či otázky spojené s brexitom na Slovensku i v zahraničí. V tomto roku bol nominovaný na ocenenie MEP Awards v kategórii European Values Champion of the Mandate. Ako spoluspravodajca zohral dôležitú úlohu pri príprave správy o zahraničnom zasahovaní a dezinformáciách v demokratických procesoch Európskej únie.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám -14% na dočítanie.
Zostáva vám -14% na dočítanie.