Poslanci Európskeho parlamentu v utorok schválili významné zmeny týkajúce sa budov. Majitelia domov a bytov budú musieť do desiatich rokov výrazne znížiť ich energetickú náročnosť, a to podľa kategórií, ktoré si určia členské krajiny. Nové budovy majú mať od roku 2028 nulové emisie a povinné solárne panely. Renovácie sa budú platiť z európskych dotácií.
Návrh zaväzuje členské štáty, aby si samy vytvorili škálu označenú písmenami A až G. Značenie má zodpovedať tomu, koľko energie spotrebúvajú budovy v danej krajine, a bude sa teda líšiť naprieč jednotlivými štátmi. Spoločným kritériom je, že do skupiny G, teda energeticky najnáročnejších stavieb, má patriť zhruba 15 percent budov.
Štáty si potom musia určiť plány, ktoré budú zodpovedať európskym cieľom. Medzi ne patrí to, aby všetky budovy určené na bývanie dosiahli do roku 2030 energetickú náročnosť kategórie E a o tri roky neskôr potom kategórie D. Ostatné budovy by mali kategórie E dosiahnuť už do roku 2027.
K naplneniu cieľov povedie zateplovanie, rekonštrukcia a využívanie nových technológií, ako sú tepelné čerpadlá alebo solárne panely, ktoré sa od roku 2032 budú dávať na byty a domy povinne pri každej väčšej renovácii.
Výnimky pre pamiatky
Ambiciózne ciele kladie návrh aj na novo vzniknuté budovy. Tie majú mať nulové emisie a povinne solárne panely na streche, pokiaľ je to technicky a ekonomicky možné. Pre súkromný sektor má nariadenie platiť od roku 2028, pre nové budovy, ktoré vlastní alebo využíva verejný sektor, dokonca od roku 2026.
Podľa návrhu majú nové a významne renovované budovy prestať používať od roku 2035 akékoľvek fosílne palivá na vykurovanie.
Nové pravidlá však majú aj svoje logické výnimky. Netýkajú sa napríklad kostolov či iných historických pamiatok, technických alebo len dočasne využívaných budov. Výnimku môže dostať ďalej aj sociálne bývanie, kde by kvôli renováciám rástol neúnosne nájom.
Peniaze na renovácie pôjdu primárne z európskych fondov. Štáty majú zriadiť špeciálne poradenské centrá, kde môžu ľudia dostať potrebné informácie zadarmo. K podobnému kroku sa už uchýlilo české ministerstvo životného prostredia v rámci kampane Skrotíme energie . Okrem toho má mať podľa návrhu každý štát prepracovaný plán, na aké budovy sa zamerajú, a ako so zmenami pomôže sociálne najslabším skupinám.
Nereálne, hovoria kritici
Za smernicu hlasovali iba štyria českí europoslanci. Traja z nich, zástupcovia strany Piráti, Markéta Gregorová, Mikuláš Peksa a Marcel Kolaja sú z frakcie Zelených, podporu návrh získal aj od Luďka Niedermayera z ľudoveckej frakcie.
Pätnásť českých europoslancov sa vyjadrilo proti návrhu. Medzi nimi bola aj podpredsedníčka Európskeho parlamentu Dita Charanzová. „Tieto opatrenia sú nereálne. Chýbajú opatrenia a finančné riešenia na podporu inštalovania solárnych panelov a tiež chýbajú alternatívne zdroje v prípade zrušenia kúrenia fosílnymi palivami. Musíme si povedať, čo je skutočne reálne, aby sme svojimi rozhodnutiami finančne nezaťažili občanov,“ povedala Charanzová o hlasovaní.
Podľa Charanzovej je správne znižovať emisie v sektore budov aj riešiť úspory. „Ale dávať majiteľom domov šibeničný termín do roku 2028, ako navrhuje Európsky parlament, v čase, keď chýbajú remeselníci aj materiál, je neuskutočniteľné,“ doplnila Charanzová.
S tým, že návrh prinesie finančnú záťaž pre občanov, ale nesúhlasí český pirátsky europoslanec Mikuláš Peksa. „Vďaka podporným programom a finančnej podpore bude možnosť renovácie prístupná pre všetkých, vrátane zraniteľných domácností. V správe existujú aj sociálne záruky, ktoré členské štáty musia prijať, napríklad zákaz neprimeraného zvyšovania nájomného,“ uvádza politik.
Sám Peksa návrh podporil, pretože podľa neho dobre spája riešenie klimatickej zmeny a energetickej krízy. „Máme teraz dva hlavné ciele. Cieľavedome brániť zmene klímy a znížiť ľuďom účty, napríklad práve za energie. A presne toto navrhnutá správa robí, navyše nám pomôže znížiť európsku závislosť na energiách z Ruska,“ dodáva Peksa.
Návrh pochádza z pera Európskej komisie. Jeho cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov a celkovú spotrebu spotrebu v sektore budov. Ten je v Európe zodpovedný za 40 percent spotreby energie a 36 percent emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú klimatickú zmenu s ničivými dopadmi. Do polovice storočia má byť preto celý sektor stavebníctva klimaticky neutrálny.