Európska komisia v piatok privítala predbežnú dohodu medzi vyjednávačmi Európskeho parlamentu a švédskeho predsedníctva v Rade Únie o nových cieľoch úspory energie v primárnej aj konečnej spotrebe energie v Európskej únii, ktorá reformuje a posilní smernicu Únie o energetickej účinnosti.
Komisia spresnila, že prvýkrát zásada energetickej účinnosti má právnu silu s jasnou požiadavkou, aby krajiny Únie zohľadňovali energetickú účinnosť v politike, plánovaní a rozhodovaní o veľkých investíciách v sektore energetiky aj mimo neho.
Prekočili návrh Eurokomisie
Dohoda stanovuje cieľ Európskej únie v oblasti energetickej účinnosti na úrovni 11,7 percenta do roku 2030, čím prekračuje pôvodný návrh Európskej komisie známy ako Fit for 55. Vyžaduje, aby členské štáty Únie spoločne zabezpečili dodatočné zníženie konečnej a primárnej spotreby energie v porovnaní s prognózami spotreby energie z roku 2020.
Tento cieľ bude sprevádzať robustný mechanizmus monitorovania a presadzovania, aby sa zabezpečilo, že členské štáty plnia svoje národné príspevky k tomuto záväznému cieľu Európskej únie.
Europarlament a Rada Únie sa tiež dohodli na ročných úsporách energie členskými štátmi vo výške 1,5 percenta (v priemere) do roku 2030. Ročné úspory energie začnú s 1,3 percenta v období do konca roku 2025 a postupne dosiahnu 1,9 percenta do konca roku 2030.
Uvedené ciele by sa mali dosiahnuť prostredníctvom opatrení na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, v rôznych sektoroch – vo verejnej správe, v budovách a podnikoch, dátových centrách, atď.
Nová schéma úspor
Europoslanci trvali na tom, že schéma úspor by sa mala týkať najmä verejného sektora, ktorý bude musieť každoročne znižovať svoju konečnú spotrebu energie o 1,9 percenta. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby sa aspoň tri percentá verejných budov každoročne premenili na budovy s takmer nulovou spotrebou energie alebo budovy s nulovými emisiami. Dohoda tiež stanovuje nové požiadavky na efektívne systémy diaľkového vykurovania.
"Po prvý raz máme cieľ spotreby energie, ktorý sú členské štáty povinné dodržiavať. Je nanajvýš dôležité, aby sme v budúcnosti už neboli závislí od ruskej energetiky pri dosahovaní našich klimatických cieľov. Je to dohoda dobrá pre našu klímu, ale zlá pre Putina," uviedol v tejto súvislosti dánsky europoslanec Niels Fuglsang, spravodajca Europarlamentu pre túto oblasť.
Predbežnú dohodu medzi vyjednávačmi oboch inštitúcií ešte musia schváliť ministri členských krajín a plénum Európskeho parlamentu.