Kedysi všadeprítomné ruské nápisy v miestach pozdĺž malebného jadranského pobrežia Čiernej Hory takmer zmizli. Vojna na Ukrajine a sankcie proti Rusku totiž turistov z týchto krajín odrádzajú od návštevy jednej z ich obľúbených destinácií.
Rezorty na pobreží Jadranského mora v Chorvátsku, Čiernej Hore a v Albánsku, teda v členských krajinách Severoatlantickej aliancie, ktoré sa pripojili k medzinárodným sankciám voči Rusku, pociťujú ich neprítomnosť. Pre ich ekonomiky je to citeľná rana.
Sankcie zahŕňajú zákaz komerčných letov z Ruska alebo zablokovanie ruských bánk v medzinárodnom platobnom systéme, čo Rusom sťažuje prístup k hotovosti v zahraničí. Sankcie sa ale týkajú aj zhabania niektorých nehnuteľností a jácht, ktoré patria ruským oligarchom.
Turisti zo západnej Európy
Hotelier z čiernohorského letoviska Bečići Žarko Radulović podľa agentúry Reuters potvrdzuje, že turistov z Ruska a z Ukrajiny bude tento rok málo. Tisíce Rusov a Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou, si v oblasti síce dlhodobo prenajímajú byty, podľa hotelierov to ale nie je dosť na to, aby nahradili 380-tisíc ruských turistov, ktorí navštívili v roku 2019 Čiernu Horu. Spolu s tým, že tiež oveľa menej míňajú.
Niektorí ruskí turisti by mohli pricestovať cez Istanbul a Belehrad, pretože tamojšie letiská stále prijímajú lietadlá z Ruska, uviedol Radulović. Dúfa pritom, že výpadok nahradia turisti zo západnej a strednej Európy, Izraela či Saudskej Arábie.
Cestovný ruch sa na ekonomike Čiernej Hory zvyčajne podieľa asi 20 percentami. Svetová banka minulý mesiac pre dopady invázie na Ukrajinu znížila odhad rastu ekonomiky Čiernej Hory na tento rok na 3,6 percenta z predchádzajúcich 5,9 percenta.
Na 3,1 percenta z doterajších 4,1 percenta zhoršila tiež výhľad rastu pre celý západný Balkán, ktorý tvorí Čierna Hora, Albánsko, Kosovo, Srbsko, Bosna a Severné Macedónsko. Po poklese o 3,2 percenta v roku 2020 sa hrubý domáci produkt týchto šiestich ekonomík vlani zvýšil o 7,4 percenta.
Dopady pandémie
V roku pred pandémiou navštívilo Chorvátsko podľa oficiálnych údajov celkovo 154-tisíc turistov z Ruska a 139-tisíc z Ukrajiny. Vlani to bolo z každej krajiny zhruba 145-tisíc turistov. V januári a vo februári tohto roku prišlo z Ruska do Chorvátska 12-tisíc turistov, v marci, apríli a prvej polovici mája len zhruba 4 500 - oveľa menej ako zvyčajne.
V Albánsku, kde sa cestovný ruch horlivo snaží spamätať z dopadov pandémie, dúfali, že tento rok bude rokom silného rastu. Hrozí ale, že vojna na Ukrajine tieto nádeje zhatí, myslí si hotelier z pobrežného rezortu Drač (Durrës) Aurenc Hima. "Mali sme hodnotu rezervácií od Rusov a Ukrajincov, ale boli zrušené," povedal.
Predseda Asociácie cestovných kancelárií a agentúr Kliton Gërxhani uviedol, že vojna na Ukrajine znervóznila aj potenciálnych turistov z pobaltských a škandinávskych krajín, ako aj z Poľska a Nemecka. "Tieto krajiny váhajú s rezerváciou hotelov v Albánsku. Možno, že turisti z týchto krajín budú čakať do poslednej chvíle, v závislosti od vývoja vojny. "