Medzinárodné vzťahy prechádzajú veľkými zmenami. Situáciu zhoršuje obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou či neistota okolo brexitu. Pociťujete tento vývoj aj v Japonsku, zasahuje to vašu ekonomiku?
Áno, samozrejme. Ako určite viete, Japonsko je veľkým stúpencom trhovej ekonomiky. A práve otvorený trh je veľmi dôležitý pre rozvoj vzájomných ekonomických vzťahov. Hospodárska politika, ktorú presadzuje súčasné americké vedenie, však ide proti systému trhovej ekonomiky. Z tohto dôvodu je aktuálny vývoj pre nás veľmi vážnym problémom a ranou pre doterajšie ekonomické vzťahy.
Práve Spojené štáty boli v uplynulých desaťročiach kľúčovým spojencom Japonska. Zostali ním aj po nástupe prezidenta Donalda Trumpa k moci?
Nepochybne áno. Vzťahy so Spojenými štátmi sú v mnohých oblastiach pre Japonsko tými najdôležitejšími. Predpokladám, že takými aj zostanú. V každom prípade naša krajina sa momentálne snaží budovať ešte širšie diplomatické vzťahy. Predstavitelia japonskej zahraničnej politiky začali na mape sveta hľadať nové ekonomické perspektívy.
Môžete byť konkrétnejšia?
Japonsko sa teraz napríklad zameriava na otvorenú a nezávislú stratégiu v Pacifiku. Jej cieľom je budovať vplyv japonskej diplomacie a pokrývať viaceré regióny sveta vrátane Ázie, Afriky či Latinskej Ameriky. Takže áno, Spojené štáty sú pre nás naďalej veľmi dôležité, ale takisto mnoho ďalších oblastí je veľmi perspektívnych. A práve na ne je zameraná naša nová stratégia.
Predsa len, zmenilo sa niečo vo vzťahoch Japonska so Spojenými štátmi po Trumpovom príchode do Bieleho domu?
Mnoho ľudí skutočne malo určité obavy z toho, ako sa budú vyvíjať naše vzájomné vzťahy po nástupe Donalda Trumpa do funkcie prezidenta. Tieto obavy sa však nepotvrdili. Naše vzťahy udržiavame na rovnakej úrovni ako predtým. Zostávajú teda naďalej veľmi pevné. Navyše, my potrebujeme silnú Ameriku, aby sme mohli presadzovať našu diplomaciu. Takže určite nechceme, aby sa v tomto smere v budúcnosti čokoľvek zmenilo.
Okrem ekonomického napätia sa v regióne východnej Ázie zhoršujú vzťahy aj v politickej oblasti...
Áno, v nedávnej minulosti sa veľmi skomplikovali naše vzťahy so susednými krajinami. Prirodzene, veľkou hrozbou naďalej zostáva Severná Kórea. Určité napätie však pretrváva aj vo vzťahoch s Čínou, Severnou Kóreou či Ruskom. Pred pár mesiacmi naši predstavitelia uskutočnili viacero rokovaní s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ale aj prezidentom Vladimirom Putinom. Šéf japonského parlamentu Tadamori Ošima prijal delegáciu ruských poslancov. Zdá sa však, že napriek tomu bude akékoľvek zblíženie našich pozícií veľmi ťažké. Žiadny väčší pokrok sa totiž nepodarilo dosiahnuť.
Sú hlavným problémom medzi vami a Ruskom spory o návrat Kurilských ostrovov pod správu Japonska?
Áno. Ide o spor o štyri ostrovy, ktoré my nazývame Severné teritóriá. Rusi ich volajú Kurilskými ostrovmi. Japonsko chcelo pôvodne získať kontrolu nad všetkými ostrovmi spadajúcimi pod Severné územia. Zmenilo však názor. Nedávno sa naša diplomacia vyjadrila, že keď získame kontrolu nad dvoma z nich, konkrétne ostrovmi Šikotan a Habomai, tak to bude v poriadku. Tak teda vyzerá súčasná situácia.
Bude vám to stačiť?
Prirodzene, v budúcnosti by sme chceli opätovne dostať do našej správy aj zvyšné dva ostrovy Etorofu a Kunaširi. Isté však je, že najprv treba získať prvé dva spomínané ostrovy. Ale aj keby sa to podarilo dosiahnuť, tak naďalej budú medzi Japonskom a Ruskom ďalšie ohniská sporov. Moskva napríklad trvá na tom, že Japonsko by malo uznať niektoré sporné výsledky druhej svetovej vojny. To je však pre nás veľmi ťažká požiadavka. Napokon, práve s tým je spojený už spomínaný spor o ostrovy, ktoré Rusi obsadili až v posledných dňoch druhej svetovej vojny. Problémom je aj ich názov. Vynútili si zmenu používania ich názvu. Oni aj svet ich teraz volajú Kurilskými ostrovmi, hoci to sú japonské Severné teritóriá.
Rusko však pre Japoncov zrejme nie je najvážnejšou hrozbou. Minimálne z toho pohľadu, že vás neohrozuje vojensky, čo sa o severokórejskom lídrovi Kim Čong-unovi a jeho raketových pokusoch rozhodne nedá povedať...
Samozrejme, Kima a jeho režim považujeme za vážnu hrozbu pre Japonsko. Napokon, aj to je dôvod, prečo nedávno Donald Trump dostal našu dôveru, aby zastavil raketové ambície Severnej Kórey. Od Trumpa navyše očakávame, že urobí všetko pre to, aby sa Severná Kórea vzdala svojho jadrového programu.
Medzi Trumpom a Kimom sa uskutočnili už dva samity, ktoré však k príliš uspokojivým výsledkom neviedli. Myslíte si, že takéto schôdzky môžu skutočne pomôcť k tomu, aby sa južná Ázia stala bezpečným miestom na Zemi?
Je to veľmi ťažká otázka, ale myslím si, že by tomu mohli pomôcť. Počula som už veľa názorov, ktoré neskrývali obavy z toho, že Amerika sa týmito stretnutiami usiluje len posilňovať svoj vplyv v Ázii. V skutočnosti sa často nestretávam s pozitívnymi hlasmi. Niektorí ľudia tvrdia, že táto situácia je pre Trumpa dobrá, pretože potrebuje udržiavať svet v strachu pred vojnou. Dokonca si myslia, že by týmto spôsobom rád získal Nobelovu cenu za mier.
Aké sú ešte v Japonsku názory na túto situáciu?
Ďalší sa obávajú, že Spojené štáty a Severná Kórea chcú riešiť situáciu bez ďalších aktérov, akými sú Južná Kórea alebo Čína, čo by mohlo viesť k vyostreniu situácie či dokonca až k vypuknutiu vojny. Ja som však presvedčená, že takéto rokovania sú nádejou pre Kórejský polostrov, ktorý v minulosti zažil veľmi komplikovanú vojnu. Takže tieto samity majú veľký dosah na celý ázijský región. Nepochybne bude dobré pre celý svet, ak Trump dosiahne dohodu s Kim Čong-unom.
Myslíte si, že Kim Čong-un sa jedného dňa môže stať dôveryhodným a rešpektovaným partnerom pre svet?
Ak mám vyjadriť môj osobný názor, nemyslím si, že sa tak naozaj stane. Severná Kórea je veľmi vzdialená od akejkoľvek možnosti hovoriť o demokratickom režime. Veľa jej obyvateľov trpí, nedodržiavajú sa tam ľudské práva. Na druhej strane veľmi malá časť ľudí získala obrovské bohatstvo, moc a vplyv. Prirodzene, ak by sa Kim Čong-un stal demokratickým lídrom rešpektujúcim všetkých obyvateľov svojej krajiny, tak by to bolo veľmi dobré a pozitívne. V dnešnej situácii to však nie je reálne.
Vidíte tu aspoň nejakú nádej na zlepšenie?
Ako som už povedala, je veľmi ťažké očakávať, že by sa Severná Kórea v najbližšej budúcnosti stala demokratickým štátom. Krajinu stále pevnou rukou riadi Kim Čong-un. Režim Kimovcov tam vládne už desiatky rokov. Ak však medzinárodné spoločenstvo zlepší svoj postoj voči Severnej Kórei, viac sa jej otvorí a bude sa s ňou snažiť intenzívnejšie rokovať, mohlo by jej to dať určitú šancu stať sa lepšou krajinou. Nejaké náznaky toho, že by sa tak mohlo stať, vidíme už teraz.
V čom sú tie náznaky?
Momentálne napríklad ožil projekt budovania plynovodu z ruského Ďalekého východu do Severnej Kórey a odtiaľ do Južnej Kórey. Rozširujú sa tiež možnosti železničného prepojenia. Som presvedčená o tom, že takýto krok môže byť pre Severnú Kóreu veľmi dobrý.
Japonsko prežíva dlhodobé napätie aj s Čínou, napríklad pre ostrovy Senkaku. Tie sú pod japonskou správou a nárok na ne si robí Čína, ktorá ich nazýva Tiao-jü-tao. Aké sú aktuálne vzťahy Tokia s Pekingom?
Spory, o ktorých hovoríte, sú nepochybne vážnym problémom. Práve územné nezhody predstavujú vždy najväčší rozpor medzi krajinami v tejto časti sveta. A netýka sa to len Číny, ale aj Južnej Kórey. Ide napríklad o súostrovie Takešima, na ktoré si robia nároky aj Juhokórejčania. Tí ho nazývajú Tokdo.
Myslíte si, že je možné nájsť riešenie týchto otvorených otázok?
Určite je veľmi ťažkou úlohou vyriešiť tieto problémy. Navyše, ostrovy Senkaku sú veľmi dôležité aj zo strategického hľadiska. V mnohých prípadoch tieto spory, ktoré narušujú naše vzájomné vzťahy, majú svoj pôvod ešte v časoch druhej svetovej vojny. Týka sa to problémov s Čínou či už spomínaných Severných území, ktoré sú pod kontrolou Ruska. Toto všetko je výsledok druhej svetovej vojny. Takže historicky nevyriešené otázky stále vyvolávajú problémy medzi nami.
Čínsky prezident Si Ťin-pching urobil v poslednom období niekoľko krokov v prospech zlepšenia vzťahov s Japonskom...
Áno, to je pravda. Vzťahy medzi Čínou a Japonskom sú dnes oveľa lepšie než predtým. A súvisí to nepochybne aj s tým, že Spojené štáty začali proti Číne viesť obchodnú vojnu. Ekonomická roztržka medzi Pekingom a Spojenými štátmi je momentálne veľmi vážna a zasahuje celý tento región. Týka sa to nielen Číny, ale i Južnej Kórey či Japonska. Práve to je dôvod, prečo sa oblasť východnej Ázie stala v poslednom čase veľmi výbušnou. A aj z toho dôvodu má teda Čína teraz šancu začať zlepšovať vzťahy s Japonskom.
Pozitívne kroky urobil aj japonský premiér Šinzó Abe, ktorý prestal osobne navštevovať svätyňu Jasukuni venovanú japonským obetiam vojny. Pomôže aj to zlepšiť vzťahy s Čínou?
Samozrejme. Premiér sa pokúša robiť ústretovú diplomaciu po celom svete a vytvárať silnejšie medzinárodné vzťahy. Čína je pritom veľmi dôležitou súčasťou jeho zahraničnej politiky. Verím, že to bude oveľa lepšie než predtým.
Myslíte si, že jedného dňa by sa Čína a Japonsko mohli stať dôležitými ekonomickými, vojenskými aj politickými partnermi a spojencami v regióne východnej Ázie?
Je to veľmi zaujímavý scenár. Nanešťastie, nemyslím si, že by bol niekedy reálny. Čína a Japonsko totiž nezdieľajú rovnaké hodnoty. Napríklad dodržiavanie ľudských práv sa v Číne nezlepšuje príliš rýchlo. Myslím si teda, že to bude potrebovať viac času. V každom prípade musíme využívať všetky príležitosti na budovanie vzájomných vzťahov.
Zohráva Taiwan dôležitú úlohu v japonskej zahraničnej politike? Vieme napríklad, že na ostrovy Senkaku si robí nárok aj Tchaj-pej...
Vzťahy medzi Taiwanom a Japonskom sú v skutočnosti veľmi dobré a také aj dlhý čas zostanú. Aj japonské spoločnosti dôverujú Taiwanu, investujú tam viac v porovnaní s Čínou. Taiwan je ekonomicky vysoko rozvinutou krajinou, kde pôsobí veľa japonských firiem. Skrátka, nejdú do Číny, ale na Taiwan.
Kde vidíte úlohu Slovenska v ekonomických a politických vzťahoch Japonska?
Vzťahy so Slovenskom sú pre nás dôležité. Zdieľame rovnaké hodnoty, takisto pre japonské spoločnosti je jednoduché robiť biznis na Slovensku. Navyše, nedávno sme dosiahli úspech, keď Európska únia a Japonsko medzi sebou podpísali Dohodu o ekonomickom partnerstve. Domnievam sa, že táto dohoda, známa aj pod skratkou EPA, nám umožní byť v biznise ešte aktívnejší než dosiaľ.
Ako hodnotíte aktuálnu spoluprácu medzi Európskou úniou a Japonskom?
Dosiaľ to bola spolupráca predovšetkým v ekonomickej oblasti. Teraz by sme však mali spolupracovať aj na politických otázkach, aby sme urobili z regiónu východnej Ázie oveľa stabilnejšie prostredie a znížili riziká hrozieb, ktoré prichádzajú z nestabilných štátov, ako je Severná Kórea. Práve v tejto veci treba oveľa viac zlepšiť a zintenzívniť spoluprácu. Zdieľame totiž spoločné hodnoty, ako sú demokracia či sloboda. Práve tieto hodnoty sú veľmi dôležité pri zaobchádzaní s nestabilnými krajinami. A my musíme spolupracovať na tom, aby sme tieto špeciálne hodnoty šírili a podporovali ich naprieč krajinami.
Existujú obavy, že globálna ekonomika smeruje do recesie. Myslíte si, že veľmoci ako Európa, Japonsko, Spojené štáty či Čína by mali viac spolupracovať, aby tieto problémy odvrátili?
Áno, prirodzene. Spolupráca s Čínou je skutočne veľmi ťažká, avšak vďaka rovnakým hodnotám, ktoré zdieľa Japonsko s Európskou úniou, môžeme napredovať v budovaní trhovej ekonomiky. Takže ja som presvedčená, že Japonsko a Európa sú rozhodne konkurenscieschopné. Majú šancu byť aktívne a uspieť v ekonomickej súťaži so Spojenými štátmi, Čínou či Ruskom. Máme v tomto smere veľa pozitívnych perspektív, ktoré zohľadňujú súčasnú ekonomickú situáciu a politickú prítomnosť.
Čo hovoríte na postoje európskych lídrov? Sú otvorení myšlienke posilnenia spolupráce s Japonskom?
Našťastie, európski lídri vždy zmýšľali a naďalej aj zmýšľajú demokratickým spôsobom. My v Japonsku to rozhodne oceňujme. Potvrdili to aj voľby do Európskeho parlamentu, ktoré ste mali nedávno. Takže áno, máte veľmi kvalitných lídrov, vďaka ktorým Európska únia a Japonsko môžu udržiavať dobré vzťahy.
Európska únia má veľa problémov, bojuje s nelegálnou migráciou z Afriky či Blízkeho východu. Navyše, neúspech v tomto boji mal za následok nárast preferencií populistických strán, ktoré sľubujú rýchle riešenia. Zaujímajú sa vôbec Japonci o dianie v Európe? Píšu o našich záležitostiach japonské médiá?
Určite áno. Vieme dobre, s akými problémami teraz Európa bojuje. K spomínaným témam by som pridala aj brexit, ktorý predstavuje skutočne veľmi vážny problém. Hovoria o ňom nielen japonské médiá, ale aj niektorí politici či experti. Často prezentujú svoje názory a debatujú o problémoch v Európe.
Čo ich najviac zaujíma?
Sú veľmi znepokojení obzvlášť tým, ako dopadne brexit. Zaujímajú ich však aj problémy s imigráciou či nárast populizmu v Európe. Ja si myslím, že práve toto je u vás najvážnejším problémom. Minulý rok som bola na konferencii vo Fínsku. Mnoho expertov z krajín Európskej únie tam vyjadrilo svoje obavy z problémov vyplývajúcich z imigrácie, brexitu či nárastu populizmu. A ja s nimi zdieľam názory týkajúce sa týchto problémov. Myslím si totiž, že tieto záležitosti nepredstavujú hrozbu len pre Európu. Mnoho prípadov populizmu vidíme aj v ostatných častiach sveta. Napríklad niektoré krajiny Južnej Ameriky takisto trpia vecami spojenými s nárastom populizmu. Výsledkom je, že celý svet sa dostáva do skutočne zaujímavej situácie, ktorá môže vyústiť do mnohých problémov.
Bude mať brexit dosah aj na japonskú ekonomiku?
Áno, v súčasnosti totiž mnoho japonských spoločností podniká v Británii. Ak sa teda naplnia hrozby a Londýn odíde z Európskej únie bez dosiahnutia dohody o brexite, situácia japonských firiem v Británii sa zhorší. Budú zmätené, vôbec nebudú vedieť, na čom sú z hľadiska budúcnosti ekonomiky. Nedávno sa síce začali diskusie o budúcej ekonomickej dohode medzi Japonskom a Britániou, ale rozhodne to nebude také rýchle a jednoduché, kým sa táto dohoda uvedie do praxe.
Ďalšou témou, o ktorej sme hovorili, je nelegálna migrácia. Japonsko má v tomto smere veľmi prísne, ale zároveň účinné imigračné zákony. Mohla by ísť Európe práve vaša krajina príkladom, čo sa týka riešenia migračnej krízy?
Medzi Japonskom a Európou predovšetkým existujú veľké geografické rozdiely. Japonsko je ostrovná krajina a pre utečencov či imigrantov nie je také ľahké vstúpiť na jej územie. Navyše ako ste už spomínali, japonský systém proti nelegálnej migrácii je naozaj veľmi prísny. Japonská vláda nedávno diskutovala o tom, ako by sa dal takýto druh imigračného systému zmeniť. Teda ako to zjednodušiť imigrantom, aby mohli v Japonsku zostať.
Prečo dochádza k týmto zmenám?
Situácia sa mení v dôsledku toho, že Japonsko má teraz veľmi vážny demografický problém s poklesom populácie. Počet novonarodených detí sa neustále výrazne znižuje, takže teraz by sme imigráciu brali skôr pozitívne. Práve týmto smerom sa aktuálne uberá diskusia o migračnej problematike.
Existujú u vás programy na hľadanie perspektívnych vzdelaných ľudí aj z Európy?
Áno, prirodzene. Japonská vláda pripravuje aj takéto programy.
Kto je Joko Hirose
Vyštudovaná politologička pôsobí ako profesorka na Fakulte politického manažmentu Univerzity Keio v japonskom Tokiu. Je expertkou na východnú Európu. Viackrát sa vo svojom výskume zameriavala na slovanské krajiny. Napísala viacero kníh týkajúcich sa bývalého Sovietskeho zväzu, najmä Ruska či Azerbajdžanu. Na Slovensku nedávno prednášala na tému spolupráca medzi Európou a Áziou – japonská perspektíva.