Oceliarstvo sa považuje za lakmusový papierik ekonomiky. Či sa mu darí, alebo nie, sa totiž spravidla ukáže skôr než pri väčšine ostatných sektorov biznisu. Niet sa čo diviť.
Medzi hlavných zákazníkov oceliarov patria napríklad stavebníci či automobilky, ktorých objednávky odrážajú očakávania od ďalších období.
Zatiaľ čo rok 2019 a časť roku 2020 boli pre oceľ pomerne bolestivé, vlaňajšok bol zas pre jej producentov mimoriadne dobrý.
Vývoj tak kopírovali aj ceny tejto komodity ako na hojdačke. Na začiatku koronakrízy klesali, následne koncom vlaňajška dramaticky rástli, a to aj trojnásobne.
Čo spôsobovalo nemalé problémy stavebnému či automotive sektoru, na druhej strane nahrávalo výrobcom cez vysoké predajné zisky. Príkladom je aj naša huta. Košická U. S. Steel vlani zaknihovala historicky najvyšší zisk a v súčasnom mala našliapnuté na ďalší rekord.
Ten sa však zrejme nebude konať. Po rekordne dobrých prvých dvoch kvartáloch sa oceliareň totiž v treťom ocitla po dvoch rokoch opäť v strate. A nič nenasvedčuje tomu, že by koniec roka, prípadne začiatok nového, mal byť iný.
„Všetky negatívne faktory zostali zachované a dokonca sa zhoršili. Najmä prudko stúpajúce ceny energií, ktoré vedú k neúnosným výrobným nákladom. To malo za následok ďalšie zníženie spotreby ocele a výraznú revíziu produkcie sektorov využívajúcich oceľ v Únii,“ konštatuje šéf Asociácie európskych výrobcov ocele Eurofer Axel Eggert v najnovšej správe s tým, že v budúcom či tom ďalšom roku zlepšenie neočakáva.
Výkonnosť sektora klesá, no dovoz je na historických maximách
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.