Kalorický príjem sa stavia na bazálnej energetickej/metabolickej potrebe nášho tela, to je tzv. bazálny metabolizmus.
To je energia vypočítaná z výšky, váhy, veku, pohlavia a v lepšom prípade aj z množstva svalovej hmoty v tele. Určuje nám množstvo energie, ktoré naše telo potrebuje na to, aby mohlo správne fungovať. Touto energiou pokryje svoje základné/bazálne funkcie: činnosť srdca v pokojovom režime, trávenie, dýchanie a ďalšie funkcie nevyhnutné pre život.
Všetko, čo urobíme: vstaneme, najeme sa, hovoríme, chodíme, beháme, cvičíme, to všetko je výdaj energie navyše, ktorý nie je v bazálnej potrebe nijako započítavaný. Pre naše telo je veľmi dôležité mať túto kalorickú potrebu pokrytú, aby všetko fungovalo, ako má.
Nadbytok energie sa ukladá vo forme tukov
Vo chvíli, keď máme väčší príjem energie ako výdaj, je logické, že nadbytok energie sa automaticky ukladá do zásob a to vo forme tukov - ako viscerálneho tak podkožného. Väčšinou to zistíme nárastom celkovej hmotnosti.
Tu je teda logické prejsť na obmedzenie príjmu kalórií a dostať sa takzvane do kalorického deficitu, kde telo začne spotrebovávať svoje uložené zásoby.
Ale nie vždy je to také jednoduché. Vo chvíli, keď už niekoľkokrát pracujeme na znižovaní hmotnosti a už opakovane držíme diétu alebo dlhodobo obmedzujeme príjem (napríklad nejeme prílohy a nevečeriame), telo si na to pomerne rýchlo zvykne.
Ľudské telo je tak adaptabilné, že za celé tisícročia sa vyvinulo tak, aby bolo schopné prežiť aj s úplným minimom.
Keď navodíme telu pocit nedostatku a obmedzíme príjem na minimum, pripravujeme ho tým na prichádzajúci hladomor.
Hrozí úbytok svaloviny aj sily
Ak znížime metabolizmus na minimum, telo si dokáže brať z minima jedla maximum nutrientov a tým aj energiu, tak stačí malé množstvo nad dané minimum a telo si okamžite ukladá. V týchto prípadoch je úplne nefunkčný kalorický deficit, pretože už dlhodobo v ňom telo je.
Kalorický deficit by v tomto prípade totiž vyzeral naozaj ako hladomor, pri ktorom by však dochádzalo k veľkému úbytku svalovej hmoty a nedostatku vitamínov a minerálnych látok. Vďaka tomu to môže byť veľmi nezdravé. Je komplikované ustrážiť všetky makronutrienty i mikronutrienty tak, aby zostali v zdravej kondícii. Hrozí úbytok svaloviny, teda aj úbytok sily, ďalej tiež úbytok vápnika, železa, všetkých vitamínov a mnoho ďalších minerálnych látok.
Lepšie riešenie je nehladovať
Pre väčšinu by bolo teda lepšie riešenie bez hladovania a znižovania príjmu do kalorického deficitu, tak by bolo hladovanie zdravšie a vlastne celkovo dlhodobejšie. Nastavenie jedálnička pod dohľadom nutričného terapeuta je tá najlepšia voľba. Nutričný terapeut pomôže, aby bola pokrytá bazálna potreba energie, ale nič navyše.
Znamená to, že je to spodná aj horná hranica kalorického príjmu. Preto teda nejdeme do prísneho kalorického deficitu, naopak budeme mať pocit, že jeme viac, ale energetický príjem nepresiahne nastavenú hranicu. Nastavenie trojpomeru živín je zásadné. Laicky povedané uberieme tuky a jednoduché sacharidy, ak tomu pridáme bielkoviny a vlákninu – tým sa celkovo veľmi často zmení celý jedálniček a ihneď sa to prejaví aj na hmotnosti.
Stačí popremýšľať na tým, ako žijeme
Princípom teda nie je bezhlavo obmedziť príjem kalórií, čakať čo sa stane a byť ako na tŕní, keď sa práve celý mesiac ručička na váhe ani nepohla. Skôr sa zastaviť a premýšľať nad tým, ako žijeme – často unáhlene, bez pohybu a v strese.
Určite sa v tom mnoho z vás našlo alebo si len potvrdzujete svoje skúsenosti a celé vám to teraz dáva zmysel. Dnes je ťažké hľadať informácie, ktoré sú v správnom kontexte a zrozumiteľné. Máme veľa možností, kde ich získať, kde si to prečítať, či koho sa opýtať, len si správne vybrať.
(ocukrovce.cz)