Tuk potrebujeme, ale... Diabetologička MUDr. Adriana Ilavská tvrdí, že telo nemôže byť úplne bez tuku. V tele dospelého zdravého človeka je približne 15 kg tuku. „Ak je tuku v tele viac, ukladá sa aj do oblastí, kde sa bežne nevyskytuje, napríklad okolo srdca, pečene a iných orgánov,“ uvádza lekárka. Okrem hmotnosti by mal každý poznať aj jeho množstvo. Tuk je možné zmerať na niektorých komerčných váhach, alebo presnejšie v špecializovaných ambulanciách.
Kedy už mám problém?
Na klasifikáciu nadváhy aj obezity sa používa index telesnej hmotnosti, takzvaný Body mass index (BMI). Vypočítame ho ako hmotnosť človeka v kilogramoch delených druhou mocninou jeho výšky v metroch (kg/m2). Na internete už nájdete kalkulačky, ktoré to vypočítajú.
BMI = telesná hmotnosť (kg)/výška2 (m).
Nevýhodou BMI je, že nerozlišuje medzi hmotnosťou tuku a hmotnosťou svalov v organizme.
- BMI menej ako 19: PODVÁHA
Podváha je pre zdravie neraz oveľa nebezpečnejšia ako obezita. Musíte ju riešiť, najlepšie s lekárom.
- BMI 20 – 25: NORMÁLNA HMOTNOSŤ
Ide o dobrý výsledok. Svoje čísla by ste sa mali snažiť udržať v tejto oblasti.
- BMI 25 – 30: NADVÁHA
Ide už o mierne vyššie riziko. Upravte svoj jedálny lístok, začnite sa viac hýbať.
- BMI 30 – 35: OBEZITA 1. STUPŇA
Ak spadáte do tejto kategórie, ihneď začnite meniť svoj životný štýl. Čo najskôr sa naučte ako schudnúť, inak riskujete zdravie.
- BMI 35 – 40: OBEZITA 2. STUPŇA
Ide už o vysoké riziko vzniku rôznych zdravotných problémov. Tento stav treba okamžite riešiť, najlepšie v spolupráci s odborníkmi.
- BMI viac ako 40: OBEZITA 3. STUPŇA
Tento stav hovorí o veľmi vysokom riziku. Takýto človek už pravdepodobne má zdravotné problémy (vysoký tlak, cukrovku, problémy so srdcom a podobne). Je nutná pomoc lekárov a ďalších odborníkov, napríklad výživových poradcov či špecialistov na rehabilitáciu.
Drastické diéty nefungujú
Hladovky, rýchle chudnutie či prísne odtučňovacie kúry sa stali už akýmsi trendom. Môžu za to aj senzačné reklamy, ktoré sľubujú zázraky na počkanie. Gastroenterológ docent Peter Minárik upozorňuje, že drastické redukčné diéty nikdy nefungovali a fungovať ani nebudú, lebo nevedú k dlhodobo udržateľným pozitívnym výsledkom. „Naopak, môžu sa spájať s mnohými zdravotnými rizikami – stres, žlčové kamene, nerovnováha minerálnych látok, acetónový zápach z úst, celková únava,“ hovorí Minárik a dodáva, že dlhodobé hladovanie môže viesť aj k deficitu esenciálnych živín, a ak dôjde k rozvratu vnútorného prostredia, hrozí dokonca aj smrť.
(ben)