„Nikto z nás ako jedinec nič neznamená bez spolupráce s najbližšími kolegami, sestrami i lekármi, ktorí tvoria v ideálnom prípade dobre zabehnutý stroj, mechanizmus. Človek je v tomto prípade len taký dobrý, aký dobrý je najslabší článok tohto súkolia.“
Ako hovorí MUDr. Tibor Molčan z Fakultnej nemocnice Trnava, cievna chirurgia, tak ako aj ostatné chirurgické odbory, je hlavne tímová práca.
Čo vás priviedlo k cievnej chirurgii? Vedeli ste už na medicíne, že chcete robiť tento odbor?
Už keď som nastúpil na medicínu, nevedel som si predstaviť, že by som robil iné medicínske odvetvie ako chirurgiu. Mal som veľké šťastie, že sa mi hneď na začiatku splnil veľký sen, a zamestnal som sa na Klinike kardiovaskulárnej chirurgie.
V tom čase to fungovalo tak, že ste sa venovali odboru, v ktorom ste sa zamestnali. V začiatkoch som sa viac venoval kardiochirurgii, asistoval som hlavne pri náročných kardiochirurgických operáciách. V rámci nášho ďalšieho kariérneho postupu bol na pracovisku dohodnutý postup, že si najprv všetci spravíme atestáciu z cievnej chirurgie a potom kardiochirurgie.
Teda tí, čo mali možnosť a záujem. Napokon som pri cievnej chirurgii zostal a dnes som veľmi rád, že je to tak, ako to je. Liečebné a hlavne rekonštrukčné operácie v cievnej chirurgii sa venujú všetkým oblastiam ľudského tela. Od hlavy cez krk, hrudníkovú dutinu, brušnú dutinu až ku končatinám, všade musíte zabezpečiť bezchybný prietok krvi, výsledok vášho úsilia je viditeľný hneď po niekedy viachodinovej operácii.
Tepnový systém je viac-menej poškodený artériosklerózou vo viacerých oblastiach, takže výsledný efekt operácie je limitovaný kvalitou cievneho riečiska nad i pod miestom rekonštrukcie. A keďže operujeme cievny systém, hlavnou komplikáciou je krvácanie, ktoré môže pacienta ohroziť na živote. V každom prípade je však cievna chirurgia svojím poslaním krásny medicínsky chirurgický odbor, výzvou na dokonalosť, precíznosť a kreativitu.
Čo vás vlastne priviedlo k medicíne?
Ako 18-ročný študent som podobne ako veľa mojich spolužiakov v poslednom ročníku gymnázia nemal vôbec predstavu, čo budem robiť, kam sa prihlásim na vysokú školu. Mladý človek má ešte ideály o svete a jeho fungovaní, v každom zamestnaní vidí len tú úspešnú, zaujímavú, lukratívnu stránku, možno uznanie, finančné zabezpečenie alebo len pokojný, spokojný život.
Že to má aj druhú stránku, fyzickú i psychickú záťaž, odriekanie, obetovanie sa, prirodzene, často aj neúspechy a prehry, ktoré istým spôsobom človeka posúvajú ďalej, tak o tom vtedy nikto nerozmýšľa a nie je na to pripravený.
Vízia kariérneho diplomata bola len krátkou epizódou, štúdium medicíny nakoniec zvíťazilo, musím však priznať, že tesne pred podávaním prihlášok na vysokú školu.
Moje rozhodnutie bolo isto ovplyvnené aj návštevami moje mamy v nemocnici, v ktorej nakoniec po krátkej ťažkej chorobe zomrela a ja som sa v nej nakoniec aj zamestnal. Cez prázdniny sme zvykli chodiť na brigády, niekoľkokrát som časť leta strávil na operačnej sále ako ošetrovateľ.
Prines toto, odnes tamto, a na záver poumývaj gumené galoše. Na medicínu sa mi nepodarilo dostať na prvýkrát, nespĺňal som vtedajšie podmienky na prijatie, keďže môj otec bol vylúčený zo strany, rok som bol študentom biochémie, v lete sa mi po absolvovaní 8 náročných skúšok podarilo prestúpiť na medicínu, ktorú som potom úspešne dokončil.
A už od prvého ročníka ste vedeli, že budete robiť chirurgiu?
Ani som nerozmýšľal nad ničím iným. Keď sme prechádzali počas štúdia jednotlivé medicínske odbory, vedel som, čo určite robiť nechcem. A najmä som mal zo študentských čias strávených na operačných sálach predstavu, čo chirurgia znamená.
Keď sa po tých rokoch strávených na operačke zamyslím, či by som chcel alebo vedel robiť niečo iné, či by ma niečo tak bavilo a uspokojovalo, či by som bol v nejakej inej profesii tým, čím som dnes, musím skonštatovať, že som veľmi šťastný človek, a nemám vlastne dôvod sa na nič sťažovať. Krásna, kreatívna a zmysluplná práca s ľuďmi pre ľudí, a ešte to aj robím rád.
Postihol aj vás počas štúdia klasický syndróm medikov, čo sa práve preberalo, aká diagnóza, to ste si na sebe aj našli?
Vlastne som na to nemal čas. V Bratislave som...
Zostáva vám 85% na dočítanie.