Už od začiatku budúceho roka majú byť účinné zmeny v záchrannej zdravotnej službe (ZZS) a časť staníc aj zmení sídlo.„Reforma je v súčasnosti komunikovaná s partnermi v sektore. Cieľom je dostupnejšia a adresnejšia neodkladná prednemocničná zdravotná starostlivosť. Zmenami prejdú indikačné kritériá Operačného strediska ZZS SR ako aj sieť ZZS tak, aby sa s existujúcimi zdrojmi maximalizovala dostupnosť pre kritických a naliehavých pacientov,“ uviedol rezort zdravotníctva pre Zdravotnícke noviny.
Viacerí odborníci ale kritizujú, že pri príprave reformy ich obišli. Nejasné tiež je, na akých dátach je založená. Ministerstvo síce zriadilo Komisiu pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť ako kolektívny poradný orgán, ale jej členovia museli podpísať mlčanlivosť. „K pripravovanej reforme sme mali jedno online stretnutie a v tejto chvíli vám neviem povedať či budú naše pripomienky vôbec zapracované. Myslím si, že odborná verejnosť mala mať väčší vplyv pri tvorbe reformy, nakoľko sa jedná o najväčšiu zmenu od reformy ZZS v roku 2004,“ hovorí lekár Ivan Majling, člen komisie za Slovenskú spoločnosť urgentnej medicíny a medicíny katastrof. Neaktivitu a utajený režim už pred mesiacmi kritizovali viacerí členovia komisie.
„Do dnešného dňa zasadala len raz 26. júna. Na tomto zasadnutí projektový manažér predstavil členom komisie hrubé črty pripravovaných zmien v systéme poskytovania prednemocničnej zdravotnej starostlivosti. K vtedy prezentovanému materiálu prebehla krátka diskusia, ale rád by som zdôraznil, že komisia reformu nepripravovala. Moja žiadosť o odtajnenie nebola vypočutá a štatút komisie nebol zmenený,“ doplnil Majling pre Zdravotnícke noviny.
Lídri reformy
Lídrami tvorby reformy záchraniek sú vedúci odboru zdravotnej starostlivosti Operačného strediska ZZS SR a lekár Jozef Karaš, a za ministerstvo riaditeľ sekcie stratégie a riadenia vo VšZP Gaston Ivanov. Obaja sú v oblasti dlhoročnými odborníkmi, no ešte na konci minulého roka pracovali v súkromnej sfére pre spoločnosť AGEL Merea. Tá je s 23 strediskami najväčšou dopravnou zdravotnou službou (DZS) u nás. Karaš bol aj členom predstavenstva, podobne ako Slavomír Gruška, ktorého ministerstvo dosadilo za šéfa Záchrannej zdravotnej služby Bratislava.
„Nie som kompetentný a ani zodpovedný za hodnotenie prípadného konfliktu záujmov Vami uvedených osôb, ale poviem otvorene, že
Zostáva vám 69% na dočítanie.