Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) nariadil VšZP predloženie ozdravného plánu. Ministerstvo zdravotníctva to považuje za nevyhnutný krok a podľa ministerky JUDr. Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD) je potrebné prijať aj opatrenia, ktoré nemusia byť populárne. Dolinková v polovici augusta odvolala šéfa VšZP doc. JUDr. PhDr. Michala Ďuriša, PhD. Na stoličke vydržal ani nie trištvrte roka. Pritom v komisii ho vybrali najmä zástupcovia ministerstva na čele so štátnym tajomníkom MUDr. Ladislavom Slobodníkom, MBA.
Len deň pred odvolaním doc. Ďuriša VšZP komunikovala, že nedofinancovanie sektora ovplyvní aj nákup zdravotnej starostlivosti. Ozdravný plán VšZP už bude zavádzať nový riaditeľ. Koncom júna boli zdravotné poisťovne v strate takmer 85 miliónov eur, pričom VšZP dosiahla stratu 49,1 milióna eur.
„Súčasťou predbežných opatrení, ktoré VšZP identifikovala na zlepšenie svojho hospodárenia, sú aj navrhované úspory na prevádzkových výdavkoch VšZP ako celku. Prevádzkové výdavky predstavujú výdavky na zabezpečenie činnosti, organizácie a riadneho chodu zdravotnej poisťovne, a to najmä na osobné výdavky zamestnancov, nákup a správu majetku (hmotného aj nehmotného), energie, prenájom, bežnú údržbu a rekonštrukcie, marketing a reklamu, kapitálové výdavky a podobne,“ spresnil ÚDZS pre Zdravotnícke noviny.
Podľa úradu je už na rozhodnutí samotného manažmentu VšZP, ktorá oblasť prevádzkových výdavkov bude v akom rozsahu podliehať ozdravným opatreniam. „Pre úrad bude zásadné, či VšZP naplní navrhované ozdravné opatrenia v oblasti prevádzky v celkovej očakávanej výške,“ doplnila hovorkyňa ÚDZS Mgr. Monika Beťková. Podľa správy úradu boli v roku 2022 skutočné výdavky zdravotných poisťovní na prevádzku takmer 190 miliónov eur, z toho vo VšZP približne 101 (53,4 %), v Dôvere 60 (31,7 %) a v Unione 28 miliónov eur (14,8 %). V roku 2023 narástli prevádzkové náklady VšZP o vyše 9 %, na takmer 110 miliónov eur.
ÚDZS očakáva, že ozdravné opatrenia môžu VšZP ešte tento rok priniesť úspory 29 až 36 miliónov eur. Podľa predsedu úradu MUDr. Mgr. Michala Palkoviča, PhD. má najväčšia zdravotná poisťovňa priestor šetriť bez vážnych dopadov na poistencov aj v oblasti liekovej politiky, a tiež vyrokovaním lepších podmienok s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a so spoločnými vyšetrovacími a liečebnými zložkami.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska MUDr. Marián Petko, MPH si myslí, že problém vznikol už pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu pre zdravotníctvo, ktorý nezohľadnil očakávaný rast výdavkov. „Považujeme za neférové to hodiť na zdravotné poisťovne, ktoré majú urobiť ozdravné opatrenia, ktoré znamenajú škrtanie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, keď niekto to na úvod spôsobil prijatým rozpočtom. Neviem si predstaviť, ako to majú poisťovne urobiť, zatiaľ z toho hrozí len konflikt medzi nami a nimi. Ale pri všetkej úcte k poisťovniam, toto sa musí riešiť na úrovni ministerstva financií a vlády.“
Rozdielne pracovné sily
Práve analytici z ministerstiev financií a zdravotníctva v revíznej správe v roku 2019 upozornili, že hoci počet poistencov VšZP dlhodobo klesá, tak počet jej zamestnancov od roku 2012 rastie. Jedným z možných úsporných opatrení je šetrenie na zamestnancoch. Zo Správy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2023 vyplýva, že medzi zdravotnými poisťovňami sú výrazné rozdiely v rozložení pracovných síl.
K 31. 12. 2023 nahlásili VšZP 1904, ZP Dôvera 728 a ZP Union 325 zamestnancov na plný pracovný úväzok. „VšZP aktuálne zamestnáva celkovo viac ako
Zostáva vám 53% na dočítanie.