Prvý človek dostal v Bostone geneticky modifikovanú prasaciu obličku

Tím chirurgov v americkom Bostone prvýkrát v histórii vykonal úspešnú transplantáciu geneticky modifikovanej obličky prasaťa ľudskému pacientovi. Minulý týždeň to oznámila Massachusettská všeobecná nemocnica v Bostone.

Pacient sa zotavuje

Chirurgický zákrok u 62-ročného pacienta Richarda Slaymana odkázaného na dialýzu vykonali v sobotu 16. marca a trval štyri hodiny. Podľa transplantačného chirurga sa po operácii dobre zotavuje. Jeho imunitný systém zatiaľ obličku neodmieta. Neustále mu však odoberajú vzorky a zisťujú, či sa v nich neobjavia stopy nebezpečného vírusu, ktorý zrejme usmrtil príjemcu prvého geneticky modifikovaného prasacieho srdca v roku 2022.

Oblička bola odobratá z miniatúrneho prasiatka nesúceho rekordných 69 genómových úprav, ktorých cieľom bolo zabrániť odmietnutiu darovaného orgánu a znížiť riziko, že by vírus číhajúci v orgáne mohol infikovať príjemcu.

Nádej pre ďalších

Prvá úspešná transplantácia prasacej obličky živému príjemcovi je prelomom v oblasti takzvanej xenotransplantácie. Mohla by priniesť nádej množstvu pacientov na čakacích listinách. Iba v USA je na zozname čakateľov
90 000 osôb a viac ako 3 000 ľudí ročne zomiera na čakanie. „Aj keď miera darcovstva orgánov masívne vzrástla, stále potrebujeme milióny orgánov na transplantáciu pacientom,“ hovorí Wayne Hawthorne, transplantačný chirurg z University of Sydney v austrálskom Westmeade.

„Je to skvelá správa pre túto oblasť,“ hovorí Muhammad Mohiuddin, chirurg a výskumník z University of Maryland School of Medicine v Baltimore, ktorý viedol prvú transplantáciu prasačieho srdca u živého človeka. Mohiuddin, ktorý je tiež prezidentom Medzinárodnej asociácie pre xenotransplantáciu tvrdí, že klinické štúdie by poskytli veľmi potrebné presné údaje o bezpečnosti a účinnosti xenotransplantácií.

Zatiaľ neschválená

Cieľom genetickej modifikácie obličky bolo predovšetkým znížiť riziko odmietnutia zvieracieho orgánu ľudským telom. Xenotransplantácia je však zatiaľ pomerne riskantná. Pacienti po predošlých dvoch transplantáciách prasacieho srdca v USA neprežili dlhšie než dva mesiace.

Xenotransplantáciu zatiaľ neschválil ani americký Úrad pre potraviny a lieky (FDA). Napriek tomu, že by mohla byť riešením celosvetového nedostatku orgánov, je potrebné získať ešte množstvo dát a podľa úradu môže trvať roky, kým sa táto chirurgická procedúra rozšíri.

Aktuálnu transplantáciu FDA povolil v rámci programu umožňujúceho použitie experimentálnych postupov v prípade život ohrozujúceho stavu pacienta, ak nie sú k dispozícii riadne prostriedky.

(tasr, red)