Slovenskí vedci z Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskej akadémie vied skúmali, či sú mladí ľudia schopní odlíšiť pravdivé zdravotnícke informácie od nepravdivých. Výskum ukázal, že len 48 percent tínedžerov verilo pravdivým správam viac ako nepravdivým.
Na druhej strane 41 percent účastníkov považovalo nepravdivé správy za rovnako dôveryhodné ako pravdivé. Zvyšných 11 percent respondentov dokonca menej dôverovalo pravdivým informáciám.
Výskum bol publikovaný v časopise Frontiers od Psychology.
Informácie a dezinformácie z oblasti zdravotníctva predstavujú vážnu obavu z pohľadu verejného zdravia. V posledných rokoch sa vo zvýšenej miere šíria hlavne na sociálnych sieťach.
Zlé rozhodnutia
Predošlé výskumy ukazujú, že zdravotnícke správy v online priestore sú často nekompletné a nesprávne a obsahujú potenciálne škodlivú zdravotnícku informáciu. Takéto správy môžu viesť k zlým rozhodnutiam v oblasti starostlivosti o zdravie, riskantnému správaniu či strate dôvery v lekárske autority.
„Počas kovidovej pandémie sme pozorovali priam explóziu dezinformácií v oblasti zdravotníctva,“ hovorí vedúci výskumu Radomír Masaryk z Univerzity Komenského. Väčšina výskumov sa doteraz orientovala na dospelú populáciu, preto sa výskumný tím rozhodol zamerať na vekovú skupinu tínedžerov.
„Keďže adolescenti sú častými používateľmi internetu, zvyčajne očakávame, že vedia ako získavať a zužitkovať online informácie, ale opak sa zdá byť pravdou,“ dodáva Masaryk.
Nedostatky
Vedci zistili, že 41 % tínedžerov nevie rozlíšiť pravdivé zdravotné informácie od nepravdivých. Navyše ani jazykové nedostatky v správach nepovažovali za znak nedôveryhodnosti. Pri posudzovaní online informácií si všímajú štruktúru stránky, jazyk a vzhľad. Viac dôverujú spoľahlivým organizáciám, overeným značkám alebo stránkam so serióznym jazykom.
Vedci na vzorke 300 stredoškolákov vo veku 16 až 19 rokov testovali, ako vnímali dôveryhodnosť siedmich krátkych správ o benefitoch ovocia a zeleniny na zdravie. Správy boli rôzne: nepravdivé, pravdivé s neutrálnym nábojom a pravdivé s pridanými elementmi (superlatívy, clickbait, gramatické chyby, s potvrdením autority, tučné písmo).
Výskum poukazuje na dôležitosť vzdelávania mladých ľudí v oblasti práce s informáciami z oblasti zdravotníctva a mediálnu gramotnosť, ako aj analytické myslenie a vedecké uvažovanie.