Implementačná jednotka (IJ) vznikla na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 1. júna 2017. Cieľom Implementačnej jednotky je sledovanie odpočtu opatrení definovaných v Revíziách výdavkov pripravovaných Útvarom hodnoty za peniaze. Zároveň pomáha ministerstvám dosahovať výsledky rýchlejšie prostredníctvom akcelerátorov. Komunikuje s analytickými útvarmi, ale aj vecne príslušnými sekciami či podriadenými organizáciami jednotlivých ministerstiev v záujme nastavenia spolupráce a vytvorenia monitorovacích procesov či merateľných ukazovateľov v nadväznosti na stanovené opatrenia.
Presun
Implementačná jednotka (IJ) ako nezávislý analytický útvar pôsobí od augusta 2018 na Úrade vlády SR. Podľa informácií Zdravotníckych novín sa vládni analytici majú presunúť pod Útvar Hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií.
Minister financií Eduard Heger ubezpečil, že presunom jednotka nezanikne. „IJ naďalej existuje. Prechádzame však do času, keď samotní ministri prichádzajú so silným reformným ťažením, pretože im záleží na Slovensku, máme to tak zadefinované v PVV. Myslím si, že reformné úsilie a uplatňovanie opatrení bude omnoho transparentnejšie a vizibilnejšie, pretože samotní ministri budú prezentovať tieto kroky, takže tam by som absolútne nemal obavy. Ako som povedal, táto vláda je úplne iného razenia a s úplne iným cieľom nastúpila do tohto volebného obdobia,“ reagoval E. Heger.
Implementačná jednotka počas svojho pôsobenia dávala aj spätnú väzbu, či sú dané opatrenia nastavené dobre a či ich plnenie je realistické, a to aj ÚHP. Podľa šéfky IJ M. Letovanec práve o tento typ spätnej väzby MF týmto presunom príde.
Pochybnosti majú aj niektorí analytici.
Analytik INESS Radovan Ďurana si myslí, že ÚHP v dnešnej podobe by mal byť len dočasný orgán. „Mala by zostať len ,metodologická centrála‘, ktorá kontroluje to, či ministerstvá kalkulujú správne opatrenia a hľadajú úspory. Kým však na ministerstvách vznikne personál a politické presvedčenie, že úspory treba hľadať, a každé euro treba obracať dvakrát podľa dlhodobej stratégie, a nie aktuálnych politických vetrov, budeme potrebovať 50 ľudí na ÚHP aj Implementačnú jednotku,“ reagoval Ďurana.
Podľa neho kvalitu výstupu Implementačnej jednotky určuje predovšetkým jej personál a ochota ministerstiev spolupracovať. „Doteraz robili svoju prácu precízne, čo je zrejmé aj z ich ,obľúbenosti‘ medzi ministerstvami. Výhodou IJ nezávislej od ÚHP vidím v dvoch bodoch. IJ môže dávať kritickú spätnú väzbu ÚHP, ktorý tiež nevyhnutne robí chyby vo svojich odporúčaniach. Začlenenie IJ pod Úrad vlády predstavuje známku akéhosi spoločného politického presvedčenia o potrebnosti tejto aktivity,“ skonštatoval R. Ďurana.
Presun IJ pod ÚHP MF negatívne hodnotí aj bývalý šéf IZP Martin Smatana. „Keď vznikala IJ, tak sa cielene odlúčila od ÚHP, aby boli oddelené plánovanie (ÚHP), realizácia (ministerstvá) a hodnotenie procesov (IJ). Viem, že z názvu implementačná jednotka vyznieva, že ich úloha je implementovať, ale implementácia bola vždy na ministerstvách a IJ zasahovala do procesov, jedine ak sa úlohy neplnili. Ak si ministerstvá plnili svoje úlohy, tak IJ len odpočtovala plány stanovené ÚHP. Preto sa odčlenilo ÚHP ako zadávač úloh a IJ ako kontrolór a ten, kto hodnotí ministerstvá či samotný plán,“ vysvetlil M. Smatana. Podľa neho ak ÚHP a IJ bude pod ,jednou strechou‘, tak je zrejmé, že hrozí konflikt záujmov a koncentrácia moci na jednom mieste. „IJ fungovala doteraz veľmi dobre, vedela si vynucovať úlohy stanovené revíznymi plánmi a je škoda, že sa úspešné procesy a projekty menia,“ zdôraznil Smatana.
„Nepoznám presné plány vlády, resp. MF s Implementačnou jednotkou. Keďže IJ nehodnotí prácu ÚHP, ale výsek práce jednotlivých ministerstiev a rezortov, ktoré boli podrobené revízii výdavkov, tak nie je, podľa môjho názoru, IJ v konflikte záujmov s ÚHP,“ reagoval Dušan Zachar, analytik z INEKO. Podľa neho ich koexistencia je skôr spolupracujúceho a dopĺňajúceho sa charakteru. „V každom prípade by vplyvu a významu IJ pomohlo, keby za ňou stál premiér, ktorému by sa zodpovedala. Bolo by to osožné pri presadzovaní a implementácii reforiem v rôznych oblastiach, ktoré majú uskutočňovať rôzni ministri, o. i. aj v súvislosti s Plánom obnovy. Váha IJ by tak bola väčšia, než aká by bola pod ministerstvom financií,“ dodal Zachar.
Minister financií a predseda vlády Igor Matovič presun analytickej jednotky IJ na MF nehodnotia ako netransparentnú zmenu.
„Momentálne máme pred sebou veľkú výzvu, a to je Plán obnovy, na ktorom veľmi intenzívne pracujeme. IJ bude mať veľmi veľké využitie práve pri implementácii Plánu obnovy. Teraz ju berieme na MF, aby sme ju zakomponovali, lebo každý Plán obnovy musí mať v sebe časť, akým spôsobom bude tento plán obnovy implementovaný a tam bude priestor práve pre IJ, aby bola využitá na zabezpečenie implementácie,“ vysvetlil E. Heger.
Premiér ubezpečil, že IJ bude funkčná.
MF následne na otázky, kedy sa IJ presunie na MF a či počíta so všetkými zamestnancami IJ, nereagovalo.
Správa
Podľa zákona 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy § 14 odseku 3 „súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy ministerstvo financií predkladá revíziu výdavkov... Ministerstvo financií spolu s návrhom rozpočtu verejnej správy predkladá hodnotenie plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov...“
Implementačná správa však spolu s návrhom rozpočtu nebola predložená.
Na otázku ZdN, prečo súčasťou rozpočtu nebola Implementačná správa, reagoval E. Heger: „Rozdelili sme to, implementačnú správu predstavujeme samostatne, pretože pre nás to nie je len nejaký dokument, ktorý by sme chceli niekde skryť. Je to samostatný dokument, ku ktorému sa priznávame a na ktorom chceme pracovať. Ako som povedal, ministri prichádzajú s vlastnými reformnými úmyslami, preto sme tieto dva dokumenty odčlenili, aby mohli byť aj samostatne prezentované. Myslím si, že rozpočet je taký dôležitý a pekný dokument, že si zaslúži, aby bol samostatný, a to isté platí aj o implementačnej správe, že si zaslúži, aby to bol samostatný dokument, ktorý bude mať svoju pozornosť a nemusí byť len nejaký prídavok,“ reagoval minister financií.
Či ide alebo nejde o porušenie zákona, je podľa E. Hegera hra so slovíčkami. „My sme určite predložili implementačnú správu spolu s rozpočtom, čiže je to asi hra so slovíčkami. Bola schválená aj implementačná správa, aj rozpočet, bola k tomu spojená rozprava, boli obidve schválené, čiže s rozpočtom sme určite spolu schválili aj implementačnú správu, ale ak niekto sa chce chytiť tých slovíčok, nech sa páči.“
Implementačná správa bola predložená samostatne, nie ako súčasť rozpočtu, obrátili sme sa preto s otázkami na Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).
„NKÚ SR v súčasnosti posudzuje návrh rozpočtu pre budúci rok, a to nielen z hľadiska čísel, jeho príjmovej a výdavkovej časti, ale taktiež dodržania pravidiel programového rozpočtovania, reálnosti plnenia kľúčových národných merateľných ukazovateľov, ale aj dodržania pravidiel celého rozpočtového procesu. Jednou z otázok je, okrem iného, predloženie správy o revízii výdavkov tak, aby počas štyroch za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov od roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády, došlo k revízii výdavkov v rozsahu najmenej 50 % výdavkov verejnej správy zverejnených Európskou komisiou v apríli za rok predchádzajúci roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády,“ uviedol úrad a doplnil, že „rezort financií má povinnosť spolu s návrhom rozpočtu verejnej správy predkladať vláde a následne i parlamentu či širšej verejnosti hodnotenie plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov. Kontrolóri splnenie tejto podmienky preveria v rámci svojej činnosti a prípadné nezrovnalosti budú uvedené v stanovisku úradu k predloženému rozpočtu, ktorý predseda NKÚ SR predloží poslancom NR SR v rámci rozpravy k zákonu roka.“