Nedostatok zdravotníkov je dlhoročný problém nielen slovenského zdravotníctva. Podľa údajov Inštitútu zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR na Slovensku momentálne chýba 3 500 lekárov a asi 3 500 sestier. Približne 2 000 ďalších lekárov je v dôchodkovom veku. Práve vysoký priemerný vek ambulantných lekárov, patriacich do rizikovej skupiny, sa počas pandémie COVID-19 ukázal ako veľký problém.
Pri diskusiách o zriaďovaní epidemiologických ambulancií pre suspektných pacientov alebo pacientov s potvrdeným ochorením zaznel argument Slovenskej lekárskej komory, že vzhľadom na vyšší vek mnohých lekárov nebude mať v plánovaných infekčných ambulanciách kto pracovať.
Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti SLS uvádza 58,81 roka ako priemerný vek lekárov v pediatrických ambulanciách. Epidemiologické ambulancie, ktoré sú legislatívne pripravené a dosiaľ nemuseli byť zriadené v žiadnom kraji, poukazujú na ťažko riešiteľnú situáciu v primárnej pediatrii. „U detských lekárov to vôbec nebude takto fungovať,“ upozornila pediatrička MUDr. Katarína Šimovičová s tým, že tretina detských lekárov je v dôchodkovom veku, tretina sú matky s deťmi do 15 rokov, čiže v covidových ambulanciách by sa reálne malo striedať niekoľko lekárov.
Pokusy o stabilizáciu
Vzhľadom na nedostatok a nepriaznivú vekovú štruktúru lekárov a sestier sa vláda zaviazala stabilizovať situáciu zvyšovaním podielu slovenských študentov medicíny a poskytovaním tzv. stabilizačných pôžičiek študentom ošetrovateľstva, ktoré nemusia vrátiť, ak po skončení štúdia nastúpia do zdravotníctva. Ďalším krokom bolo rozšírenie rezidentského štúdia, no pre časté zmeny v podmienkach záujem absolventov lekárskych fakúlt až do minulého roka klesal.
Časté legislatívne zmeny prinášajú nestabilitu nielen do vzdelávania lekárov. Predošlá vláda zmenila pomenovanie povolania zdravotnícky asistent na praktickú sestru a umožnila jej pracovať v ambulancii všeobecného lekára. S týmto krokom súhlasili zástupcovia ambulancií a nemocníc tvrdiac, že stredoškolské vzdelanie je postačujúce pre činnosť v ambulancii a kvalifikované sestry s vyšším vzdelaním budú mať väčší priestor uplatniť sa pri špecializovaných činnostiach v nemocniciach, na pracoviskách intenzívnej starostlivosti vrátane anestéziológie a chirurgických odborov.
Naopak, proti pomenovaniu absolventov stredných škôl praktickými sestrami vystupovala Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, podľa ktorej je to porušenie európskej legislatívy. „Je pre nás dobrou správou, že vláda sa chystá napraviť túto anomáliu, ktorá okrem Česka nemá v krajinách Európskej únie obdobu,“ hovorí prezidentka komory Iveta Lazorová na margo programového vyhlásenia súčasnej vlády, ktoré avizuje návrat k pomenovaniu zdravotníckeho asistenta a zrušenie odboru praktická sestra.
Lekári z tretích krajín
Sestra, pôrodná asistentka, lekár a zubný lekár sú regulované povolania a ich príprava musí byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 36/2005 a 55/2013. Iba za podmienok odbornej spôsobilosti uvedených v tejto smernici môže zdravotnícky profesionál pracovať na európskom trhu práce.
Podľa dát Slovenskej lekárskej komory je v SR celkový počet registrovaných lekárov 25 329, z toho zahraničných lekárov je 885. Prevládajú lekári z Ukrajiny s počtom 486 a Česka s počtom 104. Medzi ďalšími krajinami pôvodu zahraničných lekárov registrovaných na Slovensku je Poľsko (37 lekárov), Maďarsko a Irán (po 31 lekárov), Palestína a Saudská Arábia (po 23), Rusko (21) a Grécko (20). Počet lekárov z iných krajín, či už z EÚ, alebo z krajín mimo EÚ, sa pohybuje v nízkych číslach.
Príchod lekárov z tzv. tretích krajín, teda krajín mimo EÚ, je na Slovensku dlhodobo horúcou témou. Asociácia nemocníc Slovenska je za prijímanie lekárov z tretích krajín po českom vzore, kde realizujú projekt Ukrajina. Prijímanie vyššieho počtu slovenských študentov na lekárske fakulty nepovažuje za krok na stabilizáciu situácie, pretože s príchodom nových lekárov do systému môžeme počítať po štúdiu a atestácii o 11 rokov.
Podmienky na zavedenie odbornej stáže lekárov z tretích krajín pripravila vlani exministerka Andrea Kalavská, no zákon stiahli z rokovania parlamentu spolu so stratifikáciou nemocníc. V súčasnosti platná legislatíva umožňuje inštitút dočasnej odbornej stáže pre lekárov z tretích štátov v nemocniciach s tým, že lekár s uznaným dokladom o vzdelaní môže pracovať pod priamym dohľadom atestovaného lekára, v prípade cudzincov aj bez jazykovej skúšky.
Tento inštitút však platí výhradne počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 a ministerstvo týmto dočasným riešením reagovalo na podnety poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti najmä z regiónov s nedostatkom zdravotníckych pracovníkov.
Možné riešenia
Prax ukazuje, že doterajšie opatrenia nedokážu riešiť problém s nedostatkom zdravotníckeho personálu na jednej strane a vysokým počtom návštev pacientov v ambulanciách, ktorý radí Slovenskú republiku na prvé miesto v EÚ. Slovenský pacient navštívi ambulanciu lekára priemerne 11,5-krát za rok, kým európsky priemer je 7,5 návštevy. Švédsko hlási v priemere len tri návštevy pacienta v ambulanciách ročne.
Nedostatok lekárov v kombinácii s vysokým počtom návštev pacientov a víziou zvyšujúceho sa náporu v súvislosti so starnutím populácie vytvára tlak na celý na zdravotnícky systém. Autori Revízie výdavkov v zdravotníctve 2019 odporúčajú eliminovať nadbytočné návštevy ambulancií, čo vytvorí všeobecným lekárom priestor na výkon nových kompetencií. Uvádzajú príklad Veľkej Británie, kde zaviedli telefonickú komunikáciu ako formu prvého kontaktu, kde po konzultácii sestra alebo lekár vyhodnotia, či má pacient prísť do ordinácie.
Okrem filtrovania na začiatku ochorenia sa telefonicky dá monitorovať priebeh mnohých chorôb a predchádzať tak návštevám s cieľom kontroly zdravotného stavu. Pacienti prichádzajú do ambulancií napr. po potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti, čo nie je spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a lekárom to uberá ďalšie kapacity. Elektronické vystavenie potvrdení po telefonickej konzultácii s lekárom môžu ďalej eliminovať nepotrebné administratívne návštevy.
Tieto riešenia si slovenské zdravotníctvo otestovalo počas mimoriadnej situácie s COVID-19. Z lekárskej obce sa ozývajú hlasy, že mnohé inovácie by sa mali stať trvalou súčasťou práce v ambulanciách, či už telefonické, alebo videokonzultácie, či iné prvky telemedicíny. Ak inovácie zatraktívnia prácu v ambulanciách, spolu s rozšírením kompetencií a ich finančným ohodnotením môžu pritiahnuť do primárnej sféry viac mladých lekárov.