Výskum 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe odkryl skutočné požiadavky českých pacientov na telemedicínu. Ako informovala fakulta na svojej stránke, českému zdravotníctvu doteraz chýbal strategický dokument k telemedicíne.
České pacientske organizácie predstavili stratégiu rozvoja telemedicínskych služieb pohľadom pacientov, ktorá vznikla v spolupráci s 1. lekárskou fakultou Univerzity Karlovej (1. LF UK) a za podpory Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).
Pandémia Covid-19 si vyžiadala dočasné obmedzenie priameho poskytovania zdravotných služieb vo všetkých segmentoch zdravotnej starostlivosti. Ich poskytovatelia boli nútení prejsť na dištančný spôsob komunikácie s pacientmi, ktorý dovtedy využívali iba veľmi obmedzene.
„Ukázalo sa, že telemedicína, teda poskytovanie zdravotných služieb na diaľku pomocou informačných a komunikačných technológií, je odborom s veľkou perspektívou a stane sa trvalou súčasťou českého zdravotníctva. Dnes sa telemedicínou zaoberá v rôznych inštitúciách niekoľko pracovných skupín, ktoré však nie sú vzájomne koordinované,“ ozrejmila Lekárska fakulta Univerzity Karlovej na svojej stránke.
Stratégia
Ako ďalej uviedla, pacienti, na ktorých budú mať novo zavádzané telemedicínske služby zásadný vplyv, očakávajú telemedicínu kvalitnú, bezpečnú a komplexne regulovanú.
Preto novo založená česká Národná asociácia pacientskych organizácií (NAPO) na základe spolupráce s 1. LF UK pripravila Stratégiu dištančnej starostlivosti perspektívou pacientov.
Stratégia vychádza z výsledkov výskumu 1. LF UK, ktorý zahŕňal rozhovory s pacientmi, dotazníkové vyšetrovanie medzi členmi pacientskych organizácií v rámci projektu Akadémie pacientskych organizácií (APO) a okrúhle stoly s expertmi z radov lekárov a farmaceutov, štátnej správy, zdravotných poisťovní, zástupcov poskytovateľov zdravotných služieb, farmaceutických spoločností a pacientskych organizácií.
„Farmaceutický priemysel dlhodobo podporuje rozvoj digitalizácie a elektronizácie českého zdravotníctva, a to najmä v oblastiach klinických štúdií a hodnotení účinnosti moderných terapií. Počas pandémie sa navyše mnohokrát ukázalo, že bez možnosti telemedicíny nemožno niektoré typy liečby efektívne využívať,“ uviedol Mgr. Jakub Dvořáček, MHA, LL.M, výkonný riaditeľ českej Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu.
Výsledky výskumu
Hlavná autorka výskumu MUDr. Mgr. Jolana Kopsa Těšinová, PhD., prednostka Ústavu verejného zdravotníctva a medicínskeho práva 1. LF UK zdôraznila, že pozitívnym zistením tohto výskumu je, že 82 percent pacientov angažovaných v pacientskych organizáciách je silne motivovaných k využívaniu informačných a komunikačných technológií pri čerpaní zdravotnej starostlivosti a majú pozitívne očakávania v súvislosti s rozvojom telemedicíny.
„Naše závery však poukazujú na súčasnú nepripravenosť zdravotníckeho systému na poskytovanie zdravotných služieb dištančnou formou. Takmer polovica z motivovaných pacientov má aj určité obavy z pochybenia zdravotníkov pri starostlivosti na diaľku a obavy o bezpečnosť zdieľaných dát,“ dodala.
Spresnila, že je nutné počítať aj s tým, že 18 percent pacientov nechce telemedicínu v budúcnosti využívať z dôvodu veľkých obáv, znalostných a technických bariér. Aj experti upozorňujú, že telemedicína musí byť zavádzaná s rešpektom k aktuálnym požiadavkám a možnostiam príjemcov starostlivosti.
„Ako učitelia budúcich lekárov vnímame veľmi silne potrebu naučiť medikov, ako prostredníctvom digitálnych technológií s pacientmi nielen správne, bezpečne a efektívne komunikovať, ale aj im v dištančnom prostredí poskytnúť adekvátnu starostlivosť,“ vysvetlil dekan 1. LF UK prof. MUDr. Martin Vokurka, CSc. Priblížil, že pražská 1. lekárska fakulta už zaviedla predmet Informačná technológia, telemedicína a virtuálna realita, kde môžu medici správne formy komunikácie nacvičovať. Chceli by však postupy viac systemizovať do sady zásad telekomunikácie pre lekárov.