Ich svet je tajomný a doslova dobrodružný, niektoré z nich boli na Zemi oveľa skôr, než vznikli prvé bunkové organizmy. „Skúmať vírusy je veľké privilégium,“ vraví virológ RNDr. BORIS KLEMPA, DrSc.
Vírusy voľným okom nevidíme a tak ich často ignorujeme. Kde všade môžu byť?
Všade. V podstate neexistuje živý organizmus, ktorý by nemal svoje vírusy. Šokujúce množstvá vírusov sú napríklad v moriach, kde je veľmi veľa baktérií, takže sú tam obrovské množstvá vírusov, ktoré ich napádajú.
Neprekáža im slaná morská voda?
Vôbec. Vírusy sú niečo, čo je mimo živej bunky vlastne iba zhlukom organických zlúčenín. Samozrejme, líšia sa odolnosťou voči vonkajšiemu prostrediu, ale tie, čo napádajú baktérie, označované ako baktériofágy, dokážu byť veľmi odolné. Sú to takmer najjednoduchšie formy života, aké poznáme. Je to iba nukleová kyselina v nejakom obale v tej najzákladnejšej forme.
Sú vírusy aj na severnom póle?
Pokiaľ sa na severnom póle nájdu nejaké extrémne odolné baktérie, tak je viac-menej isté, že tam budú mať i svoje baktériofágy, čiže nejaké svoje vírusy. Vírusy sú všade, kde sú iné živé bunkové organizmy.
Takže na Mesiaci by sme ich nenašli?
Nie.
Ako dlho vydržia vírusy v prostredí? Zrejme sa to líši medzi jednotlivými druhmi.
Zostáva vám 89% na dočítanie.