Máme solidárny systém, každé dieťa si zaslúži tú najlepšiu možnú dostupnú terapiu, ale súdne rozhodnutie určite nie je vhodný spôsob, hovorí prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc (HTA), FISAC, ktorý mal rok a pol ako štátny tajomník na ministerstve zdravotníctva na starosti liekovú politiku.
V rozhovore sa dozviete
- kto napísal do zákona limity na výnimky
- či sú opodstatnené obavy pacientov, že sa nedostanú k drahým liekom
- kto bude hradiť náklady na liečbu dvojročnej Editky, ak VšZP vyhrá súdny spor o dvojmiliónový liek
- či pomôže pacientom najnovšia zmena v predpisovaní liekov, o ktorej rokuje parlament
Krízový manažér MUDr. Palkovič sa po svojom príchode na MZ SR povedal, že lieková politika je na ministerstve nastavená veľmi dobre a tím ľudí označil ako nesmierne kompetentný. Beriete to ako kompliment?
Určite to potešilo. Myslím, že sme dokázali vyskladať tím, ktorý má adekvátne kompetencie, zručnosti a skúsenosti, zároveň vie adekvátne a správne komunikovať. Svoje kompetencie dokázal preklopiť to konkrétnych aktivít, ktoré sa prejavili schválením novely zákona 363, ale aj tým, že rok 2022 bol skutočne unikátny z pohľadu zaraďovania inovácií.
Čo sa po pár mesiacoch účinnosti tejto liekovej reformy ukazuje v praxi ako problémové?
Procesy na ministerstve sú nastavené veľmi dobre a sú tam kompetentní ľudia, ktorí vedia, čo majú robiť. Problém, ktorý sme začali vnímať ešte počas môjho pôsobenia, bolo postavenie hodnotení NIHO (Národný inštitút pre hodnotu technológie v zdravotníctve - pozn. redakcie) a ich pohľadu na liekovú politiku. A to sa ukazuje ako vec, ktorú bude postupne treba riešiť. Aj posledná kategorizácia ukázala, že dochádza k stále väčšiemu nesúladu v postojoch ministerstva a postojom NIHO k jednotlivým inovatívnym technológiám.
Čomu sa venujete po odchode z ministerstva?
Ostávam v oblasti, ktorej som sa roky venoval. Vraciam sa k pozastaveným projektom, jeden z najväčších je projekt posudzovania onkologických ochorení, kde sa momentálne vytvára partnerstvo s pacientskymi organizáciami. Komplexný pohľad na priame a nepriame náklady onkologických ochorení na Slovensku by mal byť prvým komplexným pohľadom na túto oblasť. V priebehu dvoch-troch mesiacov by sme mohli vidieť prvé čísla. Rád by som sa venoval aj ďalším oblastiam, ktoré sú zaujímavé v oblasti kardiovaskulárnych ochorení, kde sa rozbehol projekt s tromi kardioústavmi - NÚSCH, SÚSCH a VÚSCH – zameraný na pacientov po AKS (akútny koronárny syndróm), kde chcem pomôcť s oblasťou dát a ich využitím do budúcna pre strategický rozvoj zdravotnej politiky v tejto oblasti. Projekty, ktoré som robil, nadväzujú na moju históriu v oblasti liekovej politiky. Tretia oblasť je hodnotenie hlavne liekov, ktoré sa teraz robia. Je viac ako evidentné, že potrebujeme čo najskôr nastavovať zrkadlo práci NIHO, ktorú sme si viacerí predstavovali inak, no z predchádzajúcej pozície štátneho tajomníka mi neprišlo úplne vhodné na túto tému vystupovať či zaujímať názor. Z mojej terajšej pozície v rámci akademického prostredia s tým problém nemám a budem sa snažiť byť aj v tejto oblasti aktívny.
Liekovú politiku teda sledujete aj naďalej. Aktuálne sa rieši neodkladné opatrenie súdu, ktorým súd prikázal VšZP uhradiť nákladný nekategorizovaný liek malej pacientke Editke. Reagovali ste na to vyjadrením - „ak sa viacerí inšpirujú rozhodnutím súdu, môžeme čakať rozvrat liekovej politiky bez akejkoľvek ručnej brzdy.“ V čom je toto riziko?
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
Zostáva vám 77% na dočítanie.