Veľký rozhovor s Lengvarským: Po Matovičovom statuse som volal Hegerovi. Vysvetlili sme si, že rezort riadim ja

Chystá sa v poradí už šieste oddlžovanie nemocníc, dlh štátnych nemocníc je viac ako 600 miliónov eur. Nie je to len opäť nalievanie vody do prúteného koša, keďže sa stále neurobili systémové zmeny?

S týmto môžem len súhlasiť, systémové zmeny sú potrebné. Oddlžovanie rieši najmä dodávateľov zdravotníckeho materiálu a možno niektorých služieb. Vysoké sú však aj prevádzkové náklady mnohých nemocníc, ktoré sídlia v starých budovách a sú v polohavarijnom stave, čo ich tiež významne finančne zaťažuje.

Tento rozmer chceme riešiť prostredníctvom Plánu obnovy tým, že sa budú stavať aj nové nemocnice, ich prevádzka bude lacnejšia a budú mať menšie náklady na svoj chod či na opravy a riešenie havarijných situácií. Ďalší krok k efektívnosti prináša nastavenie platieb DRG. Komplexných zmien však bude musieť byť, vzhľadom na to, v akom stave sme zdravotníctvo prebrali, veľmi veľa. Samotné oddlžovanie nerieši problém a bez systémových zmien bude zadlžovanie nemocníc pokračovať.

Medzi jednotlivými nemocnicami sú veľmi veľké rozdiely, takže to nebude zrejme len o budovách a havarijných stavoch, napríklad FN Trnava, ktorá bola na nule, za tento rok nabehol dlh len 506 eur, pričom UNB má takmer 200 miliónov. Nie je to aj manažmentom nemocníc? Pritom váš predchodca riaditeľov menil a veľmi to nepomohlo. Budete robiť zmeny?

K určitým zmenám dôjde. Informácií z podriadených organizácií je veľa, niektoré manažmenty fungujú dlhodobo dobre, v niektorých nemocniciach aj napriek opakovaným výmenám manažmentu k zlepšeniu nedochádza, určite sa budeme zaoberať aj touto otázkou. Nabiehame na systém istého spoločného hodnotenia nemocníc, zaoberá sa tým naša sekcia efektívneho hospodárenia, kde prvé výstupy už máme. K zmenám v manažmentoch bude dochádzať, rovnako tak aj k zjednoteniu viacerých postupov.

Dôležitým rozmerom zároveň je, koľko jednotlivé nemocnice a či vôbec investovali do prístrojového vybavenia, tiež do rekonštrukcií oddelení tam, kde je to potrebné. Keď sa pozrieme na Bratislavu, tá má istú špecifickú situáciu oproti nemocniciam v regiónoch. V hlavnom meste sú koncové pracoviská, ktoré keď chcú poskytovať špičkovú starostlivosť, musia investovať do nových technológií a do nového prístrojového vybavenia. Ďalšie nemocnice zase hospodária lepšie aj za cenu šetrenia na osobných nákladoch, čoho následkom sú rôzne personálne problémy.

Kedy by k zmenám mohlo prísť?

Rozhodnúť a prijať spoločné pravidlá by sme mali do niekoľkých mesiacov vrátane výmeny manažmentov. Vo viacerých nemocniciach už boli vyhlásené výberové konania, budú teraz vyhodnocované. V ďalších výberové konania ešte prebehnú. Procesy musíme dokončiť a vybrať správnych ľudí.

Niektoré štátne nemocnice tvrdia, že im dlh tento rok stúpol aj pre pandémiu, vlastne len dve nemocnice dokázali svoj dlh počas minulého roka znížiť. Pritom župným a mestským nemocniciam sa v tomto období podarilo znížiť stav svojho dlhu po lehote splatnosti, akciovky sú vo výbornom stave a všetko platia načas. A tiež musia inovovať, tiež nakupujú prístroje.

Počas pandémie sa zdravotné poisťovne, najmä VšZP, postavili k situácii tak, že nezmenili platby, ale ostali na rovnakej úrovni, ako boli pred pandémiou. Niektoré nemocnice na pandémii z toho dôvodu aj ušetrili.

Nemocnice totiž nevykonávali spektrum všetkých tých činností, ktoré ich zadlžujú, nespotrebovali špeciálny zdravotný materiál, pretože sa nemusel kupovať, a veci, ktoré súviseli s pandémiou, boli hradené ministerstvom zdravotníctva alebo z eurofondov, prípadne inými zdrojmi.

Počet operácií vzhľadom na vážnu epidemiologickú situáciu a množstvo pacientov s COVID-19 v nemocniciach bol nižší, spotreba špeciálneho zdravotníckeho materiálu bola menšia, avšak platba od poisťovní sa nezmenila. Došlo teda k istej úspore, to sme riešili aj v Ružomberku, kde som riadil Ústrednú vojenskú nemocnicu.

Nemocnice majú už dlhodobo problémy s platovým automatom. Gro peňazí od zdravotných poisťovní dávajú nemocnice na platy, nakoniec sám ste boli riaditeľom nemocnice, tak to viete. Nechcete to zmeniť?

To bude prvá vec, na ktorej sa musíme dohodnúť. Rokoval som už s odborovými združeniami aj s odbornými spoločnosťami. Plán obnovy je síce pekná vec, len aby v tých nemocniciach, krásnych, nových, v ktorých sa už všetci vidia, mal aj kto pracovať. Tie veci sa prelínajú. Prvé, čo musíme spraviť, je prijať všeobecný úzus, a to nielen na úrovni odborných spoločností a ministerstva zdravotníctva, ale na úrovni vlády. Aby sme dali jasný signál, že máme záujem zdravotníctvo riešiť a v prvom rade stabilizovať personál.

Peniaze nie sú všetko, dôležitá je aj úroveň prostredia, kde zdravotníci pracujú, tiež úroveň prístrojového vybavenia, používanie nových moderných metód. Od týchto aspektov bude závisieť, či tých ľudí budeme mať. Z hľadiska nedostatku personálu to nie je až tak problém lekárov, ako skôr sestier. Bude sa musieť prijať úzus vzhľadom na to, ako budú sestry zaplatené, či sa bude zohľadňovať dĺžka praxe, čo by sa, samozrejme, malo. Tiež treba prehodnotiť potrebu rôznych typov sestier na jednotlivé pracoviská.

Dnes sme, žiaľ, v situácii, keď vysokovzdelané kvalifikované sestry robia obyčajnú prácu pri lôžku. Budeme sa musieť znova zamyslieť nad praktickými sestrami, ktoré boli zrušené, budeme musieť n...