Svet zdravia
StoryEditor

Medicínsky riaditeľ Nemocnice Bory: Ak by niektorá poisťovňa Bory odmietla, nedávalo by to logiku

12.11.2021, 07:00
Myslím, že všetci relevantní hráči v bratislavskom regióne vrátane kraja a ministerstva vznik novej nemocnice vítajú, minimálne nespochybňujú jej zmysel a potenciálny prínos. Hovorí medicínsky riaditeľ Nemocnice Bory.

Odkiaľ chcú zobrať lekárov a najmä sestry a ako sa Borov dotkne optimalizácia, aj o tom porozprával MUDr. Róbert Hill, medicínsky riaditeľ Nemocnice Bory.

Ako sú na tom dnes Bory? 

Pokiaľ ide o stavbu, tá je dnes na 65 percent hotová, čo možno považovať za veľmi vysokú mieru rozpracovanosti. Podstatnejšie je však to, že nemocnicu plánujeme otvoriť v prvom kvartáli 2023. To však neznamená, že nemocnica bude od prvého dňa spustená celá. Pôjde to postupne v etapách a tie sú rozplánované na obdobie deviatich mesiacov.

Hovoríte, že chod nemocnice sa bude rozbiehať deväť mesiacov. Čím začnete?

Ako prvá by mala ísť ambulantná časť nemocnice plus SVALZ, najmä RTG, CT, MR, vo veľmi krátkom čase bude nasledovať jednodňová chirurgia. Musíme ísť od tých menej náročných až po komplexnejšie činnosti, aby nenastal nejaký zádrh v prevádzke.

Ak sa rozbehnú röntgeny, bude sa môcť spustiť aj radiačná onkológia, a to sú veci, ktoré môžu využiť aj pacienti, ktorí ešte nebudú hospitalizovaní na Boroch, ale budú odoslaní z iných pracovísk. Tiež budeme mať CyberKnife, kybernetický nôž, čo je na Slovensku unikátna modalita.

Dnes pacienti za týmto typom liečby chodia do zahraničia, najmä do Ostravy. Ide o veľmi presné ožarovanie nádorových ložísk, ale s oveľa väčšou mierou precíznosti, ako má klasický konvenčný lineárny urýchľovač. Je vhodný na niektoré veľmi citlivé oblasti ako napríklad mozog, pľúca alebo prostata, pričom CyberKnife dokáže eliminovať pohyb tela alebo orgánu a tým sa minimalizuje poškodenie okolitých štruktúr.

Predpokladám, že aj toto zariadenie by sme mohli spustiť pomerne skoro.

Čo pôjde ďalej?

Medzitým sa budeme pripravovať na spustenie lôžkovej časti, spoločne s oddelením anestéziológie a intenzívnej medicíny. Lôžková časť sa bude zapájať tiež postupne a zhruba v tomto období príde aj veľmi náročný proces sťahovania Centra intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE) z Medissima. Logisticky to bude veľmi ťažká etapa, pretože to musíme urobiť tak, aby pacienti nepocítili výpadok.

Už dnes sa v CINRE vykoná viac ako 350 zákrokov za mesiaca a dopyt stále rastie. Mnohé z týchto výkonov sú život zachraňujúce a nemôže sa stať, že by táto služba bola pre pacientov obmedzená alebo nedostupná. Na druhej strane presunom do Nemocnice Bory sa výrazne zvýši kapacita a spomínaný nárast dopytu bude možné pokryť. Veríme, že si to uvedomujú všetky inštitúcie, ktoré presun CINRE na nové pracovisko budú schvaľovať, či už je RÚVZ, BSK, MZ SR a rovnako tak zdravotné poisťovne a budú maximálne súčinné v záujme bezpečnosti a spokojnosti pacientov.

Ako to chcete urobiť?

Celý proces bude rozdelený na dve etapy, pričom v prvej sa budú výkony robiť ešte na pôvodnom pracovisku CINRE v Medissime a v druhej už budeme spúšťať prevádzku v Nemocnici Bory.

Medzitým dáme do prevádzky laboratóriá, nemocničnú lekáreň, centrálnu prípravovňu liekov a potom príde posledná fáza, a to je spustenie urgentného príjmu a pracoviska dialýzy. Dovtedy pôjde nemocnica v režime prevažne plánovaných výkonov. Otvorenie urgentu bude posledná veľká vec. Urobíme ju až vtedy, keď budeme mať stopercentnú istotu, že nemocnica je funkčne vyladená. Boli by sme veľmi radi, keby urgentný príjem išiel v takom režime, aby to dávalo zmysel v kontexte urgentnej starostlivosti v rámci bratislavského regiónu ako celku.

Veríme, že v nasledujúcom období nájdeme zhodu so všetkými poskytovateľmi v hlavnom meste. Vyžaduje si to ochotu diskutovať a hľadať najlepšie riešenia v záujme pacientov a, samozrejme, využiť všetko, čo dnes funguje tak, aby sme nebudovali napríklad dve traumacentrá. Nemá zmysel robiť priamu konkurenciu vo veciach, ktoré fungujú. Takže ideálny scenár by bol, že náš urgent sa zapojí do systému, ktorý vďaka tomu získa novú kapacitu.

A ten horší scenár?

Horším scenárom by bolo, keby nebol priestor na takúto diskusiu. My urgentný príjem otvoríme aj vtedy, ale nevieme úplne presne odhadnúť toky pacientov, čo je pre prevádzku vždy veľký problém.

Čakajú vás teda náročné rokovania so všetkými zainteresovanými, s VÚC, mestom, so štátom.

Rokovania bežia už dnes a musím povedať, že dosiaľ sú veľmi korektné. Myslím, že všetci relevantní hráči v bratislavskom regióne vrátane kraja a ministerstva vznik novej nemocnice vítajú, minimálne nespochybňujú jej zmysel a potenciálny prínos.

Podstatné sú však najmä zdravotné poisťovne. Rokujete už aj s nimi? Predpokladám, že súkromné poisťovne nebudú mať so zazmluvňovaním problém, ale VšZP sa do toho veľmi údajne nechce...

Tieto rokovania prebiehajú aj so VšZP. Je pravda, že samotná nemocnica zatiaľ neexistuje, stále je to stavba. Na druhej strane nikto nemá pochybnosť o tom, že je tu dopyt po modernom zdravotníckom zariadení, tak zo strany pacientov, ako aj zo strany zdravotníckych pracovníkov.

Pandémia COVID-19 tento dopyt zo strany pacientov ešte zvýšila, keďže veľa výkonov sa muselo odložiť a stále sa odkladajú a čakacie lehoty začínajú výrazne narastať. Navyše úspešný príbeh pracoviska CINRE ukazuje, ako sa zvýši dopyt po niektorých výkonoch, ak sa otvorí moderné pracovisko. Určite máme oveľa väčší problém s nedostupnosťou zdravotnej starostlivosti ako s jej prebytkom. Nové lôžkové zdravotnícke zariadenie v Bratislave bude len a len na osoh. Je na rozhodnutí každej zdravotnej poisťovne, ako sa k tomu postaví, a či nemocnicu sprístupní svojim poistencom alebo nie.

Ak by to akákoľvek poisťovňa odmietla, veľkú logiku by to nedávalo. Neviem si predstaviť, ako bude svojim poistencom vysvetľovať, že musia čakať, že termín dostali príliš neskoro, prípadne že majú ísť do nemocnice, ktorej priestory a vybavenie absolútne nezodpovedajú nemocnici 21. storočia.

Takže stále neviete, či VšZP novú nemocnicu zazmluvní.

Ako hovorím, vedú sa rokovania, zatiaľ nemáme finálne stanovisko, uvidíme, ako sa k tomu poisťovňa postaví. Veríme, že sa dohodneme, pretože je to jednoznačne v záujme pacientov.

Predpokladám, že Dôvera a Union problém so zmluvou nebudú mať.

Obe poisťovne deklarujú, že sa plánujú dohodnúť. V parlamente je nová legislatíva, ktorá v prípade schválenia zmení pravidlá hry na trhu s uzatváraním nových zmlúv. Možno aj to je dôvod, prečo VšZP ešte vyčkáva, podľa akých pravidiel sa budú uzatvárať zmluvy v roku 2023. Iné je to podľa súčasnej legislatívy a iné to bude, ak prejde novela zákona.

Najdôležitejšou časťou nemocnice sú ľudia, zdravotnícki pracovníci. Kde ich chcete zobrať v dnešnej situácii?

Veľká skupina lekárov, s ktorými rokujeme, pôsobí v zahraničí a chce sa vrátiť na Slovensko. Sú to ľudia, ktorým primárne nejde o peniaze.

Naopak, väčšina zdravotníkov v minulosti odišla pre pomery, ktoré panovali v nemocniciach a tiež pre to, ako nemocnice vyzerali. Dnes už môžeme povedať, že čoraz viac takýchto zdravotníkov verí, že v novej nemocnici by to mohlo fungovať tak ako v západných nemocniciach. Procesne, teda organizáciou zdravotnej starostlivosti, a aj z hľadiska firemnej kultúry.

V tíme budú aj českí lekári, ktorí by za normálnych okolností na Slovensko asi nešli. Projekt je pre nich taký zaujímavý a lákavý, že jeho realizáciu považujú za svoju výzvu. Máme tiež veľkú skupinu ľudí, ktorí prídu zo slovenských nemocníc, ale nie primárne z UNB, ale z celého Slovenska.

Neohrozí to ale personálnu situáciu v bratislavských a okolitých nemocniciach?

To nie je náš cieľ. Dnes neustále hovoríme o tom, že lekári majú na svoju prácu zlé podmienky. V dnešnej mladej generácii to už nie je primárne o peniazoch, platy sa významne zlepšili a v porovnaní s Českou republikou rozdiel už nie je taký obrovský. Skôr sú tam omnoho lepšie podmienky na prácu.

A my hovoríme, že práve túto skupinu ľudí, ktorá by inak išla do Česka alebo inde do zahraničia, chceme zadržať na Slovensku, či už takých, ktorí tu zatiaľ pracujú, ale uvažujú nad odchodom, alebo veľkú skupinu študentov, ktorá do nášho systému po skončení školy ani nevojde. Nikomu nechceme brať lekárov, ktorí by inak robili v UNB alebo v inej nemocnici na Slovensku. Máme záujem o tých lekárov a sestry, ktorí by inak odišli do zahraničia.

Beriete si do Borov aj lekárov zo svojich nemocníc, z regiónov?

Budú tam aj lekári z našej siete, ale nie sú to veľké počty. Chceli sme však aj im dať príležitosť pracovať v najmodernejšej nemocnici na Slovensku.

Koľko lekárov potrebujete?

Celkovo bude v nemocnici 1 400 zamestnancov, z toho 320 lekárov, 900 sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov a zvyšok predstavujú pracovníci pre technické, administratívne a pomocné činnosti.

Do otvorenia nemocnice máme rok a pol a už máme zafixovaných takmer všetkých lídrov jednotlivých špecializácií, klinických programov a to isté sa týka aj vedúcich sestier a manažérok pre ošetrovateľstvo. Takže tie najvyššie pozície, odborné a manažérske, sú už obsadené a budúci rok budeme dopĺňať ďalší personál. Pozitívne je aj to, že už dnes máme mnoho mladých lekárov.

Pri ktorej odbornosti bol najväčší problém nájsť človeka? Na stránke som našla, že momentálne hľadáte neonatológa.

Sú niektoré špecializácie, s ktorými sú na Slovensku všeobecne veľké problémy. Naša nemocnica nemá byť vo všetkých medicínskych špecializáciách terciárna. V  istých programoch síce bude koncovou nemocnicou, ale niektoré programy budú zabezpečovať rozsah skôr regionálnej či mestskej nemocnice. Konkrétne neonatológov hľadáme preto, lebo našou ambíciou je 3500 a viac pôrodov, a na to naozaj potrebujeme veľký počet ľudí, ako pôrodníkov, tak aj neonatológov.

Ale nedá sa povedať, že by sme pri  niektorých  špecializáciách cítili nezáujem, naopak, ten záujem je vo všetkých  odbornostiach dostatočný na to, aby sme nerobili nábor, ale skôr výber ľudí.

Spomenuli ste, že v Boroch nebude veľa lekárov z UNB. A čo sestry? Riaditeľ UNB už teraz avizuje stabilizačné benefity, aby si sestry udržal, takže sa ich asi chystá k vám viac.

So sestrami je v Bratislave väčší problém. Aj pre sestry do veľkej miery platí to čo pre lekárov, t. j. že väčšinou nejde o prechod z jednej nemocnice do druhej, ale skôr odchádzajú do zahraničia alebo úplne mimo sektora zdravotníctva. Ale je pravda aj to, že finančná motivácia na odchod je u sestier o niečo väčšia ako u lekárov.

Nejdeme preplácať UNB, nejde nám o to vyvolať súťaž, kto dá viac, pretože tak ako UNB, aj my, i keď sme súkromná nemocnica, fungujeme len z verejného zdravotného poistenia, iný zdroj peňazí ako UNB mať nebudeme. Teda nemôžeme dávať vyššie platy, to by potom matematicky nesedelo.

Takže platy budú porovnateľné s UNB?

Áno, budú porovnateľné, ale mali by byť dostatočne atraktívne na to, aby zavážil faktor pracovných podmienok. Verím, že sa nám podarí nastaviť aj lepšiu kultúru pracovného prostredia, aj medziľudských vzťahov.

Uchádzačky na miesto sestier sa vraj na pohovoroch ako prvé pýtajú, či budú mať na starosti menej pacientov ako majú na súčasnom pôsobisku. Vraj im hovoríte, že nie, ale že nebudú robiť inú prácu, napr. administratívu.

Číslo samé o sebe nevypovedá o tom, ako je človek vyťažený. Chceme zaviesť systém, aby každá sestra mala pridelených svojich pacientov a ich  ošetrovateľskú starostlivosť si manažovala sama. Dnes je to totiž mnohokrát tak,  že na  danom oddelení sa všetky sestry striedavo starajú o všetkých pacientov. Navyše pripravujeme zásadné inovácie v nemocničnom informačnom systéme, pretože práve toto je dnes najväčší problém, t.j., že obrovskú časť práce  venujú sestry administratívnej činnosti.

My sme sa vybrali cestou, že pripravujeme nový modul pre vedenie ošetrovateľskej dokumentácie, ktorý veľkú časť zápisov zautomatizuje, a tým administratívna záťaž signifikantne poklesne.  Tiež sa snažíme o to, aby sestry mali čo najväčšiu  podporu špecializovaných tímov, ktoré im budú pomáhať či už pri starostlivosti o rany, stómie a pri ďalších vybraných činnostiach.  Takže v konečnom dôsledku môže mať sestra ten istý počet pacientov ako má dnes, ale bude mať oveľa viac času na reálnu ošetrovateľskú starostlivosť.

Čiže bude menej zaťažená administratívou a viac času jej ostane na starostlivosť o pacienta.

Uvediem jeden príklad, a to centrálnu prípravovňu liekov (CPL). Keď sa pozrieme, koľko  času dnes sestra venuje príprave liekov pre všetkých pacientov, zistíme, že je to veľmi veľká časť jej pracovného času, navyše ide o veľmi rizikovú činnosť,  pri ktorej môže urobiť veľa chýb. Lebo v čase, keď pripravuje lieky jej do toho prídu telefonáty, niekto od nej niečo požaduje, prípadne príde pacient z nejakého vyšetrenia a je potrebné ho dať späť na lôžko atď. Centrálna príprava liekov zabezpečí, že každý deň dostane sestra všetky lieky na liekovom vozíku, pripravené individuálne pre každého pacienta. Je to oveľa bezpečnejšie, ušetrí to sestrám kopu práce a na rozdiel od Michaloviec, kde sme tento systém zaviedli pilotne, a kde takto centrálne pripravujeme perorálnu liečbu, na Boroch sa bude v CPL pripravovať aj parenterálna, teda infúzna liečba. Takže sestre ostane ešte viac času na iné činnosti.

Zvyknú si sestry na nový systém práce, na plávajúce lôžka, že už nebudú pracovať na jednom oddelení?

To je jedna z veľkých výhod nemocnice na „zelenej lúke“. Viem si predstaviť, že pokus o takúto zmenu v existujúcej prevádzke môže byť veľký problém. Pokiaľ však plánujeme tento model od prvého dňa, musí tomu predchádzať príprava ľudí a tí sa úplne inak mentálne nastavia. Systém plávajúcich lôžok nie je len o stavebno-procesnej časti, ale aj o zmene v ošetrovateľskej a lekárskej časti. Okrem iného ideme zaviesť aj koncept hospitalistov. V každom prípade platí, že ľudia vedia dopredu, do čoho idú.

Sestry tiež musia pri pohovore prejsť psychodiagnostikou. To nie je úplne bežné.

Nie je to bežné. Všetky sestry, ktoré budú na Boroch  v manažérskych pozíciách, ňou prešli. Ak má niekto zastávať manažérsky post, musí mať na to predpoklady, osobitne ak má zvládnuť vedenie ľudí v procese realizácie zásadných zmien v doterajšom systéme práce a o dôležitosti a správnosti týchto zmien musí presvedčiť aj ostatných.  Preto tá diagnostika. Lebo niekto môže byť šikovný v odbornej časti, ale nemusí byť úplne vhodný na pozíciu lídra.

Stalo sa, že nejaká veľmi dobrá adeptka po odbornej stránke neprešla testami a museli ste sa rozlúčiť?

Áno, mali sme aj také prípady.

Spomenuli ste hospitalistu. Čo to je?

Zjednodušene môžeme povedať, že hospitalista je  vlastne ako všeobecný lekár v nemocničnej starostlivosti. V zahraničí  tento koncept funguje viac rokov, Prvé programy sa začali zavádzať koncom 90-tych rokov  v USA a postupne to prešlo aj do Európy. Cieľom je, aby každý pacient počas  celej doby hospitalizácie mal prideleného jedného lekára, ktorý robí základný manažment, tak ako sestra v ošetrovateľskej starostlivosti, tak on v tej medicínskej. Lekár hospitalista má na starosti pacienta od prijatia počas celej doby hospitalizácie až po jej ukončenie. Riadi všetky diagnostické a liečebné procesy bez ohľadu na to, či ide o pacienta „internistického“ alebo „chirurgického“,..

Ostatní špecialisti, napr. ortopédi alebo chirurgovia, pristupujú k pacientovi v konkrétnych výkonoch, ktoré priamo súvisia s ich špecializáciou. Pacient tak vie presne, kto ho má na starosti a príbuzní vedia, s kým môžu o celom priebehu diagnostiky a liečby hovoriť. Aby sa nestalo, že s operatérom, ktorý býva bežne aj 8 hodín na operačnej sále, sa nedá rozprávať, lebo je pre pacienta či jeho príbuzných nedostupný. Aj výsledky mnohých štúdií ukazujú, že ak sa toto nastaví dobre, významne klesá morbidita či mortalita pacientov, znižuje sa počet komplikácií a rehospitalizácií.  Má to medicínsku logiku a na konci dňa je spokojnejší pacient aj príbuzný, sú lepšie ukazovatele kvality a narastá aj efektivita.

Skúste hospitalistu opísať na konkrétnom prípade.

Zoberme si napríklad krvácanie z gastrointestinálneho traktu, čo je pomerne častá diagnóza. V mnohých nemocniciach majú dilemu, či to patrí hneď do rúk chirurga alebo má byť pacient hospitalizovaný na internom oddelení. Pokiaľ ide o stabilizovaného pacienta, teda nie o urgentný stav, hospitalista ho príjme a manažuje všetky potrebné vyšetrenia.

Tiež koordinuje ďalších špecialistov, ako gastroenterológa či chirurga, ktorý vstupujú do procesu diagnostiky a liečby. Nasleduje rozhodnutie o ďalšom postupe. Je potrebná operácia alebo nie?  V prípade, že je operácia indikovaná, túto samozrejme realizuje chirurg, ale v pooperačnom  období sa pacient vracia do starostlivosti hospitalistu a chirurg je v pozícii konziliárneho lekára.

Obzvlášť dôležité je to v situácii, keď má pacient pridružené ochorenia ako je hypertenzia, diabetes a užíva viacero liekov a manažment liečby je oveľa komplexnejší ako samotná operácia. A takýchto pacientov je väčšina. Inými slovami, nemocničná medicína alebo hospitalistika má za cieľ vrátiť do príliš atomizovanej medicíny špecialistov nadhľad a komplexnosť.

To ale predpokladá aj nejakú skúsenosť a autoritu hospitalistu.

Áno, ale autorita ide ruka v ruke s tým, že si nastavíme nejaké procesné pravidlá v nemocnici. Opäť, chápem, že toto zaviesť v existujúcej nemocnici by bolo ťažké, i keď mnoho lekárov by povedalo, že takto nejako to funguje aj u nich. Len diabol je ukrytý v detailoch, je potrebné zaviesť do praxe jasné klinické postupy a algoritmy.

Veľmi dôležité je to najmä v chirurgických odboroch, kde sú operatéri vyťažení operačnou činnosťou, a kde sa často  liečba zbytočne predlžuje, prípadne sa opomenú  veci, ktoré nesúvisia priamo s chirurgickým  výkonom. A to nie je náš pocit. Dáta zo západnej Európy a USA  ukazujú, že ak sa takýto program nemocničnej medicíny dobre nastaví, benefit pre pacienta je zjavný.

Hospitalistami budú internisti?

Áno, väčšinou sú to internisti, aby  ich odborný záber bol čo najväčší. Podobne ako to je u urgentológov, ktorí by mali byť na urgente schopní vyriešiť veľké spektrum pacientov vo vlastnej réžii a nevolať hneď ku každému pacientovi ďalšieho špecialistu či špecialistov. Atomizácia medicíny  je za posledných 30 rokov obrovská a všetci vidíme, že to nie je cesta správnym smerom.

Na jednej strane máme skvelých špecialistov a robíme veci, ktoré sme si pred 30 rokmi ani nevedeli predstaviť, na druhej strane cítime, že sme stratili komplexný nadhľad nad pacientom, ktorý dnes chodí od jedného špecialistu k druhému  ale nikto vlastne nehľadá všetky súvislosti, nepozerá na pacienta ako na celok, ale len na súbor izolovaných diagnóz.

Plánujete 35 tisíc hospitalizácií ročne, ale chcete mať 400 lôžok. Bude to stačiť?

Odpoveď je áno, keby nestačilo, tak by sme to takto nekreslili. Je to možné za  predpokladu, že dodržíme priemernú dobu hospitalizácii tak, ako ju máme naplánovanú, teda kratšiu ako štyri dni. Obložnosť plánujeme až 90%, čo je horná hranica dosiahnuteľná v reálnej prevádzke. To je samozrejme možné len pri veľmi dobre nastavených procesoch a štandardizovaných medicínskych postupoch. Zdieľaná kapacita tzv. plávajúcich lôžok je absolútna nevyhnutnosť. Ďalšia dôležitá vec je, že musí byť zabezpečená následná starostlivosť.

Možno prvý rok po otvorení nemocnice bude priemerná doba hospitalizácie aj o niečo vyššia, ale skôr alebo neskôr bude následná starostlivosť veľkou témou aj v Nemocnici Bory. Je preto aj pre nás, podobne ako pre celý sektor, nesmierne dôležité, aby bola prijatá nová legislatíva ohľadom dlhodobej starostlivosti. My predstavu máme, ale v tomto musí byť jasná nielen legislatíva, ale aj platobný mechanizmus zo strany poisťovní. Osobitnou kategóriu je paliatívna starostlivosť a tu máme na Slovensku obrovský deficit.

Rátate teda s vybudovaním ODCH alebo LDCH?

V samotnej nemocnici nie, na Boroch to nebude. Ale plánujeme niektoré naše existujúce prevádzky transformovať na tento model, minimálne budeme potrebovať veľmi silnú neurorehabilitáciu, vrátane robotickej rehabilitácie, pretože Nemocnica Bory bude poskytovať akútnu starostlivosť pre pacientov s mozgovou porážkou. Opäť je tu ale otázka platieb zo strany poisťovní, nakoľko tento typ starostlivosti sa nedá vtesnať do DRG a vyžaduje samostatný platobný mechanizmus.

Už viete, ako sa Borov dotkne optimalizácia?

Ak bude prijatý zákon v podobe, ako je predložený do NR SR, bude to znamenať zásadnú zmenu pravidiel poskytovania lôžkovej zdravotnej starostlivosti a zásadnú zmenu pravidiel uzatvárania zmlúv medzi poisťovňami a poskytovateľmi.

Na rozdiel od predchádzajúcej stratifikácie bude mať štát pri tvorbe novej siete, resp. kategorizácii nemocníc, oveľa silnejšie postavenie, a čo je ešte horšie, kritériá podľa ktorých sa zaraďovanie bude robiť, sme doteraz nevideli.

To je problém nielen pre všetkých existujúcich poskytovateľov, ale aj pre nových, ktorí by plánovali do systému vstúpiť. Súťaž v zmysle vyššej kvality, resp. efektivity môže byť nahradená regulačnými opatreniami, ktoré zakonzervujú status quo. Avšak Nemocnicu Bory sme začali stavať za legislatívneho rámca platného v súčasnosti a v právnom štáte by okrem iného mala platiť aj istá predvídateľnosť legislatívnych zmien.

Nie je dobré, aby sme prijímali zákony v takom znení, že v konečnom dôsledku budú brániť vstupu nových poskytovateľov do systému alebo im výrazne sťažia podmienky v porovnaní s existujúcimi. Ak to nie je priamo zámer predkladateľa zákona, tak je to veľmi reálny dôsledok, ku ktorému sa môžeme dopracovať.

Možno je táto obava neopodstatnená, ale neistota je daná práve tým, že sme doteraz nevideli návrhy vykonávacích predpisov. Z toho mála, čo bolo oficiálne zverejnené, môžeme povedať, že Nemocnicu Bory jednoznačne vidíme ako koncovú nemocnicu, t. j. v kategórii 4. Sme presvedčení, že dokáže naplniť kritériá pre túto kategóriu, ale musíme si počkať na ich zverejnenie. Celý koncept nemocnice je od úplného začiatku nastavený na túto úroveň, nech ju už voláme akokoľvek.

Plánujete spoluprácu s lekárskou fakultou, prípadne vybudovať kampus? 

Áno, rokovania s lekárskymi fakultami aj so strednými školami už bežia. Budeme mať veľa lekárov, ktorí dnes robia akademickú činnosť a chcú v nej pokračovať aj v Boroch, takže prirodzene o to máme záujem. Druhá vec je, že Nemocnica Bory nikdy nebola stavaná ako náhrada za UNB. Neviem, prečo nám to chce niekto podsúvať.

Čo však neznamená, že nemôžeme participovať aj na programe pregraduálnej výučby, čo lekárskym fakultám ponúkame. Dôležité bude stanoviť rozumný rozsah, ktorý dáva zmysel lekárskym fakultám aj nám.

Významné postavenie by sme chceli mať v oblasti postgraduálneho vzdelávania, teda predatestačnej prípravy. Na to bude nemocnica so svojím výučbovým zázemím veľmi dobre pripravená.

A kampus?

Otázka kampusu je stále na stole. Územie, kde je nemocnica postavená, takú možnosť ponúka. To je však na dohode väčšieho počtu ďalších hráčov, či už ministerstva, kraja alebo lekárskej fakulty. Vedenie bratislavskej župy nejakú predstavu má a my sme ochotní projekt kampusu podporiť napr. tým, že poskytneme pozemky a spomínaný synergický efekt nemocnice. Ak by tam jedného dňa vyrástol kampus, aký je pri univerzitnej nemocnici v Brne, bolo by to skvelé. Ak lekárske fakulty o to budú mať záujem, sme na to pripravení.

 

 

01 - Modified: 2024-11-09 23:00:00 - Feat.: - Title: Vždy som v sebe mala veľkú chuť pomáhať. S Nemocnicou Bory sme sa našli navzájom, hovorí TOP SESTRA Šimončičová 02 - Modified: 2024-11-05 23:00:00 - Feat.: - Title: Špecialistov sú tisíce, aj tak je problém sa k nim dostať. Skúšame znížiť nadbytočné návštevy, tvrdí poisťovňa 03 - Modified: 2024-10-01 22:00:00 - Feat.: - Title: Najväčšiu hrozbu zažehnali, po vládnom balíčku však skončia v mínuse. Ambulancie ukončili rokovania o zmluvách 04 - Modified: 2024-09-20 06:56:08 - Feat.: - Title: Do prepoisťovacej kampane zasahuje súboj Nemocnice Bory a Všeobecnej zdravotnej poisťovne 05 - Modified: 2024-09-11 13:28:56 - Feat.: - Title: Pacientom už o tri týždne hrozí šok. Čas na dôležité rokovania poisťovní s ambulanciami sa kráti
menuLevel = 2, menuRoute = zdn/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = zdn, homepage = false
22. november 2024 07:57