Situácia dnešných dní je charakteristická tým, že dopyt po očkovaní stále prevyšuje ponuku. Z tohto koláča vakcinácie chtivých občanov však bude pomaly ubúdať, až nakoniec vakcinačné centrá budú zívať prázdnotou. Koľko percent obyvateľstva však ostane nezaočkovaných: 30%, 40% alebo aj viac? Bude stačiť takáto zaočkovanosť na efektívnu ochranu pred ďalšou pandemickou vlnou?
Ďalšia otázka, ktorá sa ponúka, súvisí s očkovaním tých skupín obyvateľstva, ktorých práca spočíva v dennom kontakte s inými ľuďmi. Pred niekoľkými dňami som dostal otázku: „Čo si myslíš, je možné, aby bolo očkovanie proti ochoreniu COVID-19 určené ako povinné očkovanie?“ Odpovedal som, že áno. Za predpokladu, že táto povinnosť bude v spravodlivej miere reflektovať právo na súkromie očkovanej osoby a verejný záujem na ochrane zdravia spoločnosti. A od tejto otázky bol už len krôčik k jej doplneniu: „Bolo by ústavne prijateľné, ak by absolvovanie očkovania bolo podmienkou pre výkon zdravotníckeho povolania?“ Tu je potrebné zamyslieť sa viac. Predsa len, viazať právo na výkon povolania, resp. sankcionovať nesplnenie povinnosti podrobiť sa oč...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.