Už pri užívaní piatich liekov je totiž 70% riziko, že sa môžu vzájomne ovplyvňovať. Tzv. polyfarmácii sa vo svete venuje značná pozornosť, na Slovensku však chýba systémové riešenie. Nielen o rekordmanoch v počte užívaných liekov, ale aj o tom, ako je možné znižovať riziko polyfarmácie, sme sa v relácii MEDITALK rozprávali s magistrou Alenou Doršicovou, revíznou farmaceutkou z Dôvery.
V rámci ZP Dôvera zbierate rôzne dáta a analyzujete ich. Viete povedať aj kto je aktuálny rekordman v rámci vašich poistencov v počte užívaných liekov?
K dnešnému dňu je to skutočne rekordman, pretože užíva 55 druhov liekov denne. A to je ešte rozdelené do viacerých dávok. To znamená, že jeden liek užíva aj viackrát denne, takže tých liekov môže byť aj viac ako 55.
Naznačili sme, čo je polyfarmácia, skúsme si ale bližšie zadefinovať tento fenomén. Existuje jeho jednotné označenie?
Definícií je vo svete niekoľko. Je aj viacero kritérií, podľa ktorých sa to rozdeľuje, napríklad podľa počtu užívaných liekov, t.j. 5-10 a pod. alebo podľa dĺžky užívania liekov, pol roka/rok alebo jedným kritériom je, že ak pacient má pocit, že užíva veľa liekov, tak to sa zasa nazýva pseudopolyfarmácia.
Je to tzv. užívanie liekov doslova v hrstiach?
Aj to, ale je to aj subjektívny pocit pacienta, ak má niekto napríklad užívať pravidelne tri alebo päť liekov, že sa mu to zdá už veľa. To je pseudopolyfarmácia. WHO v roku 2019 však zadefinovala a zjednotila tento pojem. Za polyfarmáciu sa považuje užívanie piatich druhov liekov súčasne a dlhodobo s tým, že sa do toho započítavajú aj tzv. voľnopredajné lieky.
Veľký počet liekov vyvoláva zdanie, že ak mi ich predpísal lekár alebo niekoľkí lekári – špecialisti, cítim sa bezpečne a robím správnu vec pre svoje zdravie. Užívanie veľkého počtu liekov ale častokrát neznamená zdravší pacient. Čo spôsobuje polyfarmácia?
Lieky sú predpísané lege artis na konkrétne ochorenie. Je však potrebné si uvedomiť, že lieky majú aj nežiadúce účinky, rôzne interakcie alebo kontraindikácie. Všetci poznajú informácie z príbalových letákov liekov a rozdelenie účinkov na časté, menej časté, zriedkavé, podľa výskytu a podľa početnosti. Znamená to, že organizmus zareaguje nejakým iným spôsobom ako zvyčajne. Liekové interakcie, t.j. lieky sa navzájom ovplyvňujú pri vstrebávaní, vylučovaní, ale aj interakcie - liek vs choroba.
Vždy je zaujímavé pozrieť sa na dáta poisťovne Dôvera. Nie sú to z vašej strany len dáta pre dáta, aby ste zisťovali aktuálnych rekordmanov napr. v počte užívaných liekov. Čo hovoria vaše dáta o výskyte polyfarmácie medzi poistencami?
K 26. júnu 2023 máme 118 000 pacientov, ktorí užívajú viac ako päť druhov liekov súčasne a dlhodobo, 14 000, ktorí užívajú viac ako 10 druhov liekov a 1 600 pacientov, u ktorých nastala kontraindikácia. Celosvetovo, nielen na Slovensku, je evidovaný nárast užívania liekov. Je to aj z dôvodu, že ľudstvo starne, vďaka moderným technológiám sa dožívame sa vyššieho veku, veľa ochorení vieme liečiť. Pribúdajú civilizačné a chronické ochorenia. Približne od 65 roku stúpa počet pacientov, ktorí užívajú päť a viac druhov liekov, okolo 85 roku dosahujú vrchol. Ak sa pozrieme na týchto tzv. „polyfarmaceutických“ pacientov z pohľadu dát tak zistíme, že za predchádzajúci rok cca 91 000 pacientov užívajúcich viac ako päť liečiv bolo hospitalizovaných v 34 percentách a pacienti, ktorí užívali viac 10 druhov liekov, boli hospitalizovaní vo viac ako 47 percentách. V literatúre sa uvádza, že 10 až 17% hospitalizácií je z dôvodu chyby v medikácií. Ak to premietneme na slovenské dáta, tak podľa údajov ÚDZS za rok 2021 je 10% práve 100 000 hospitalizácií.
Polyfarmácia je vo svete témou, na Slovensku chýba jej systémové riešenie. V rámci Dôvery ste ale rozbehli projekt, ktorý súvisí práve s polyfarmáciou. Čoho konkrétne sa týka? Edukácie lekárov, pacientov? Čo v praxi znamená tento projekt?
ZP Dôvera pristúpila k tomuto kroku po predchádzajúcich aktivitách. Bola to edukácia lekárov, poukazovanie na konkrétny problém, zobrazovanie takýchto pacientov v elektronickej pobočke Dôvera lekárom, upozornenie pri preskripcii na liekové interakcie... Výsledok ale nebol tak úplne podľa očakávaní. Prehodnotili sme náš prístup, aby sme nielen poukazovali na problém, ale dali aj riešenie. Uvedomili sme si, že klinickí farmakológovia sú presne tí, ktorí vedia ako na to a sú v nemocniciach. Preto sme nadviazali spoluprácu s vybranými nemocnicami.
Je výsledkom tohto vášho projektu aj to, že pacient odchádza po hospitalizácii z nemocnice s menším počtom predpísaných liekov?
To je presne cieľom. My disponujeme dátami o predchádzajúcej liečbe, pred hospitalizáciou, rovnako disponujeme informáciou, že pacient bol hospitalizovaný. Klinický farmakológ má v tíme ošetrujúcich lekárov svoje postavenie. Vyberáme pacientov, ktorí majú predpísaných a užívajú viac ako 10 druhov liekov a sú hospitalizovaní s interakciami najvyššej závažnosti 5 a 6. Nad týmito pacientmi urobíme report a poskytneme ho klinickému pracovníkovi. V reporte je zoznam liekov užívaných šesť mesiacov pred hospitalizáciou, plus interakcie a zoznam chronických ochorení. Je to pomôcka na to, aby v spolupráci s tímom, ktorý pacienta ošetruje, nastavili správne medikáciu, podľa aktuálneho zdravotného stavu pacienta.
Stále sa hovorí o dôležitosti prevencie. Dá sa predchádzať polyfarmácii, aby sme už od lekárov z ambulancií neodchádzali z množstvom liekov?
Áno, projekt posúvame do ambulantnej časti, kedy môžu všeobecní lekári aj špecialisti odoslať pacientov ku tzv. klinikovi. Sú to dve ambulancie v regióne Martin a Bratislava.
Ak si to zosumarizujeme, kedy by som ja ako pacient mala spozornieť? Pri akom počte užívaných liekov? Koho mám informovať? Svojich lekárov?
Pri každom užívanom lieku by sme mali spozornieť. Aj jeden liek môže vyvolať nežiadúcu reakciu. Je potrebné najmä o tom komunikovať. Je potrebné informovať lekára. Nie nadarmo počúvame aj v reklamách vetu „informujte sa u svojho lekára alebo lekárnika“. Je potrebné, aby pacient povedal lekárovi aj to, aké voľnopredajné lieky užíva. Je potrebné byť aj ostražitý a sledovať svoj zdravotný stav a hlásiť akúkoľvek zmenu.
A zhrňme si na záver aj to, akým spôsobom viete pomôcť pacientom a lekárom aj vy, ako zdravotná poisťovňa. Aká je vaša vízia ohľadom projektu? Počítate s ním natrvalo?
Určite chceme pokračovať. Začali sme v nemocniciach a prechádzame do ambulantnej fázy. Zámerom je podpora klinických pracovísk. Momentálne máme zapojených šesť nemocníc, ktoré s nami spolupracujú. S niektorými sme nastavovali celý proces a za to sa im určite chceme poďakovať. Je to aj o postavení klinického farmakológa v medicínskom svete a zvýšení povedomia ľudí o prevencii, ostražitosti, komunikácií s lekárom, sledovaní zmien v zdravotnom stave. Veľa krát sa stáva, že pacienti si lieky kúpia, ďalší lekár im predpíše iné lieky, nie vždy je to o chybe v medikácii, ale chybe v komunikácií. Ak pacient nepovie, čo doma užíva, čo si niekde kúpil. Bežne sa stáva, že sa do liečby pridáva ďalší a ďalší liek. V prípade, ak sa prejavia nežiadúce účinky, lieči sa symptóm a nie príčina. Úplne najbežnejšie je to, že si kúpime v lekárni nejaký protizápalový voľnopredajný liek, pacient ho dlhodobo užíva, nepovie o tom svojmu lekárovi, má zvýšený krvný tlak a lekár mu následne do liečby pridá antihypertenzíva, t.j. lieky na zníženie tlaku.
A tam vzniká problém...
Tam presne vzniká problém. A tento fenomén sa nazýva preskripčná kaskáda.