Americký prezident Joe Biden navštívil Ukrajinu. Deň potom mal ruský prezident Vladimír Putin prejav v ktorom pozastavil účasť na jadrovej dohode s USA. Zahraničnopolitický analytik Dalibor Roháč tvrdí, že americkí prezidenti do vojnových zón cestujú len zriedka, preto chápe, že návšteva bola komentovaná ako nečakaná.
„Dôležitá rovina návštevy je dvojaká. Za prvé, je to veľmi silná symbolika, keďže Biden cestoval do Kyjeva tesne pred výročím vojny. Keď tá vojna pred rokom začínala, tak ruskí vojaci, ktorí prekračovali ukrajinskú hranicu, mali zásoby jedla na ti dni a slávnostnú uniformu na prehliadku v Kyjeve. To, že o rok neskôr prichádza do Kyjeva nie ruský, ale americký prezident je ukážkou toho, aká neúspešná tá ruská špeciálna vojenská operácia bola. A ako nenaplnila očakávania, ktorej do nej Kremeľ dával.“
Strana víťazov
Druhý rozmer hovorí o tom, aký dôležitý bude tento rok v udržaní energie na podporu Ukrajiny. Putinov režim podľa neho počíta s oslabovaním postoja západných demokracii. Prejav, ktorý mal Biden vo Varšave, považuje Roháč za jeden z najlepších, ktoré prezident za svoju kariéru mal.
Okrem symbolickej roviny bola návšteva dôležitá aj preto, že americký prezident sľúbil ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote pol miliardy dolárov. Ide najmä o muníciu či húfnice pre ukrajinskú armádu. Na Ukrajinu spojenci už poslali aj tanky, čo bolo ešte pred pár mesiacmi nemysliteľné. „Ľudia chcú stáť na strane víťazov,“ vysvetľuje Roháč dôvod, prečo je to dnes už realitou.
Ukrajinskí vojaci, ako dodáva, ukázali, že vedia prevziať iniciatívu na bojisku, dokázali sa ubrániť a preto sa západné krajiny rozhodli pre masívnejšiu podporu. Kritizuje však, že napriek tomu, že je pomoc veľká, je len v takej miere, aby sa Ukrajinci dokázali ubrániť ruskej agresii.
Pomoc je pomalá
„Pomoc prichádza pomaly a po malých čiastkach, ktoré akurát stačia, aby sa vedeli ubrániť. Nestačí to však na to, aby si vedeli ubrániť krajinu. Keby sme pred rokom vedeli, ako ďaleko sme schopní ísť s tou pomocou Ukrajine a vyzbrojili by sme ich ešte pred inváziou, tak by k nej zrejme nikdy nedošlo.“
O pár hodín neskôr, po návšteve amerického prezidenta, mal prejav Putin. Povedal v ňom, že je to Západ, kto začal vojnu a Rusko muselo použiť silu, aby ju zastavilo. Roháč to označil za „absurdnú lož,“ ktorá bola venovaná domácemu obyvateľstvu. Napriek tomu, že Putin na záver odstúpil od účasti v jadrovej dohode, ho označil za málo prekvapivý. Analytik zároveň dodáva, že pozastavenie dohody tiež nie je nič nové, keďže Rusko sa dlho neriadi jej pravidlami.
„Ruský vojenský priemysel je tak neadekvátny z pohľadu toho o čo sa snažia na Ukrajine, že je nemysliteľné, aby sa pokúšali o budovanie nejakého jadrového arzenálu. Na Západe to malo vyvolať oveľa menšiu reakciu, ako to vyvolalo.“ Prekvapilo ho, že Putin svojom občanom neponúkol nejaký pozitívny odkaz napriek tomu, že nie je jasná budúcnosť režimu.
Analytik tvrdí, že napriek tomu, že Západu sa podarilo vytvoriť pevnú koalíciu proti Rusku, tak veľká časť rozvojového sveta sa stráni k tomu zaujať jasný postoj. Práve preto mohol Kremeľ stále vyvážať ropu.
„Doteraz sa Rusi spoliehali na dodávky dronov z Iránu a munície zo Severnej Kórei. Ak by do tejto hry vstúpila Čína s vojenskou technikou, ktorú má k dispozícii a so svojimi vojenskými továrňami, tak to by mohlo skutočne zvrátiť situáciu na bojisku na Ukrajine. To by si vyžadovalo veľkú reakciu Západu a preto s tým Čína len veľmi opatrne kalkuluje.“ Dodáva, že nie je v čínskom záujme, aby bol Putin porazený.