Schválenie šiesteho sankčného balíčka opatrení Európskou úniou sme v komentári v HN na začiatku júna nazvali ako „bozk smrti“ slovenskému rafinérskemu priemyslu, no predseda predstavenstva Slovnaftu Oszkár Világi pri tejto otázke ostal zdržanlivejší a radšej to označuje za „novú éru“ biznisu.
„Bozk smrti by som to nenazval, lebo my sme veľkí bojovníci, ale je to nová éra, v ktorej musíme inak rozmýšľať a inak plánovať budúcnosť,“ povedal v relácii HNtelevízie Blackjackonomix.
Lídri EÚ sa dohodli na uvalení sankcií na reexport ropy a ropných produktov s tým, že slovenská rafinéria môže do 4. februára 2023 vyvážať ropné produkty do krajín EÚ bez obmedzení. Potom vstúpi do platnosti obmedzenie, ktoré umožní Slovnaftu dodávky produktov mimo Slovenska už len do Českej republiky.
Škála produktov, na ktorú sa malo embargo pôvodne vzťahovať pritom nebola do stredy 1. júna bližšie špecifikovaná, nakoniec však došlo ku konkretizácii. „V dodatku číslo jeden bolo nakoniec špecifikované, že zákaz spracovania a exportu ropy a výrobkov z nej sa vzťahuje na tovary v colnej triede, v ktorej sa nachádza benzín, bitumen a nafta,“ potvrdil v HNtelevízii Világi.
Bude chýbať kapacita veľkej rafinérie
Výsledky prvých analýz európskej smernice sú však pre Slovnaft nepriaznivé. Podľa Világiho neexistuje technologický variant, pri ktorom by rafinéria mohla plne zásobovať slovenský trh naftou a benzínom zároveň. Firma sa môže sústrediť na výrobu benzínu, ale pritom nedokáže vyrobiť dostatok nafty. Na druhej strane by sa mohla sústrediť na výrobu nafty, ale popri nej by vyrobila benzín, ktorý by nemohla umiestniť na zahraničné trhy.
Z toho vyplýva, že po 18 mesiacoch bude musieť rafinéria spracovávať aj inú ako ruskú ropu. „V akom pomere, akým spôsobom a aké investície na to musíme vynaložiť, na to odpovedať neviem, lebo to musíme najprv vypočítať a potom naplánovať,“ priznal Világi v relácii BlackJackonomix.
Rafinéria sa teda ocitne v situácii, keď bude musieť investovať do technológií, ktoré jej umožnia spracovať inú ako ruskú ropu cez ropovod Adria. Tu však prichádzajú do úvahy mnohé alternatívy a rôzne scenáre, ako sa zachovajú odberatelia ruskej ropy v regióne, predovšetkým v Maďarsku a Českej republike.
Poľsku chýba 30 percent pohonných hmôt, v Českej republike sú kapacity rafinérií tiež zhruba o 30 percent nižšie ako skutočná spotreba trhu. V Rakúsku tiež. V tomto regióne bude chýbať kapacita jednej veľkej rafinérie. „Trhy budú krátke a nestabilné a nastanú obrovské problémy s dodávkami pohonných hmôt“ predpovedá Világi. Alternatívne dodávky nafty napríklad z Nemecka však nebudú možné nielen kvôli nedostatku na tamojšom trhu, ale aj v dôsledku logistických limitov na železniciach.
Po troch rokoch je Slovnaft späť
„Mne však najviac vadí, že o nás hovoria ľudia bez toho, aby mali vedomosti o rafinérskom priemysle a na druhej strane chcú vtlačiť Slovnaft do tej pozície, že my budeme zodpovední za to, keď nastane nejaký problém,“ ohradil sa voči mediálnym tlakom na rafinériu Oszkár Világi. Konkretizoval, že „rafinéria nie je ako auto, ktoré viete naštartovať a potom vypnúť motor, je nastavená na kontinuálnu výrobu.“
V súvislosti s cenovým výhľadom Világi upozornil na to, že všetky rafinérie v regióne strednej a východnej Európy sú nastavené na spracovanie ruskej ropy. Zákaz vývozu spôsobí, že budú vyrábať menej a menej efektívne. Ďalším zdrojom neefektivity je, že budeme ako vnútrozemská krajina musieť dovážať ropu, pričom jej cenu ovplyvnia logistické náklady na jej prepravu.
„Problémom budú vysoké ceny nafty v celoeurópskom kontexte a to bude mať vplyv na každodenný život“ predpovedal Világi.
Šéf Slovnaftu predpokladá, že po troch rokoch sa firma vráti do „starých koľají a obnovíme výrobu na zhruba 90 až 95 percent a až potom uvidíme, ako sme to zvládli.“
Ani rýchle ukončenie ruskej vojny na Ukrajine by však podľa Világiho nespôsobilo zvrátenie súčasných sankcií, lebo by s tým museli súhlasiť všetky členské krajiny EÚ. Embargo bude podľa neho platiť veľmi dlho.