Boj o Bratislavu je v plnom prúde – hlavnou témou je rozpočet a parkovacia politika. Kandidát na primátora Martin Mlýnek, ktorý je aktuálne prednosta staromestského úradu tvrdí, že sa rozhodol o post zabojovať kvôli výhradám k tomu, ako je finančne mesto spravované. Myslí si, že mesto môže fungovať aj lepšie.
Spätne hodnotí ako chybu, že kampaň nezačal skôr. Dôvodom mali byť dlhé rokovania koalície, kde ho nakoniec strany Za ľudí a KDH nepodporili. Otvorene hovorí, že ho to sklamalo. Rokovania sa pritom tiahli už od apríla.
Kandidoval by aj druhý krát
Agentúra Focus vydala prieskum, podľa ktorého má Mlýnek 3,2 percenta. V prieskume vedie súčasný primátor Matúš Vallo, ktorý má 53,7 percenta. Kandidát tvrdí, že ak by sa to tentokrát nepodarilo, zrejme bude kandidovať aj o štyri roky. „Myslím si, že tie výhrady, ktoré som teraz otvoril budú pretrvávať aj do budúcnosti, tak uvidíme ako sa bude vyvíjať situácia.“
Hlavnou témou, ktorú v kampani komunikuje, je rozpočet hlavného mesta. Jeho stav ostro kritizuje. Robí tak napriek tomu, že počas týchto štyroch rokov musela Bratislava čeliť covidu aj vojne na Ukrajine. „Rovnaké karty mali rozdané aj iné obce, iné samosprávy a zvládli to lepšie. Je to o disciplíne a prístupe k tomu, ako je obec spravovaná.“
Dodáva, že toto vedenie malo aj nadpríjmy, keďže zvyšovali dane z nehnuteľností. „Aj keď Bratislava mala odpustený 10 miliónový dlh, stále sa zadlžovala. A toto je podľa mňa neakceptovateľné. Súčasný primátor hovorí o tom, aký je dlh v percentách. Mlýnek tvrdí, že to je veľmi skresľujúce podanie.
„Keby daň z nehnuteľností bola trojnásobne zvýšená, to percento by bolo ešte nižšie. Možno by to bolo 40 percent, možno 38. Podstatné je, že mesto musí vrátiť to, čo si požičalo historicky,“ uzavrel.
Kritizuje parkovaciu politiku
Podľa Mlýneka by sa mal Metropolitný inštitút venovať územnému plánu a rozvoju mesta, tak to aspoň pochopil pri jeho zakladaní. Kritizuje, že toto inštitút nerobí, mal zastrešovať aj iné funkcie ako architektonické. Tvrdí, že v takomto inštitúte by mali byť reprezentované aj mestské časti či magistrát a šéfkou všetkého by mohla byť hlavná architektka mesta.
O parkovacej politike tvrdí, že keby súčasný primátor počúval výhrady mestských častí, projekt mohol byť spustený bez chýb a nemuselo by sa nič opravovať. Prekážajú mu napríklad chýbajúce sms-lístky či krátky čas parkovania zadarmo v inej mestskej časti.
„Parkovacia politika rozdeľuje Bratislavu. Bratislavčan by mal mať nárok na celomestskú parkovaciu kartu ale nie tak, ako ju ponúka magistrát.“ Dodáva, že ak niekto potrebuje ísť k lekárovi do inej Mestskej časti, nestačia mu na to dve hodiny parkovania. Zároveň dodáva, že síce sa parkovacia politika spustila, no nespravil sa krok predtým a to je vybudovanie záchytných parkovísk a parkovacích domov. „Parkovacia politika by sa musela zmeniť, hlavne ju treba zlacniť,“ hovorí o tom, čo by spravil.
Zároveň tvrdí, že treba hovoriť aj o školách a škôlkach. I keď je to kompetencia mestských častí. Tvrdí, že hlavné mesto môže aj finančne pomôcť a mal by vzniknúť Fond rozvoja školstva.