Vírusy voľným okom nevidíme a tak ich často ignorujeme. Kde všade môžu byť?
Všade. V podstate neexistuje živý organizmus, ktorý by nemal svoje vírusy. Šokujúce množstvá vírusov sú napríklad v moriach, kde je veľmi veľa baktérií, takže sú tam obrovské množstvá vírusov, ktoré ich napadajú.
Neprekáža im slaná morská voda?
Vôbec. Vírusy sú niečo, čo je mimo živej bunky vlastne iba zhlukmi organických zlúčenín. Samozrejme, líšia sa odolnosťou vonkajšiemu prostrediu, ale tie, čo napadajú baktérie, označované ako bakteriofágy, dokážu byť veľmi odolné. Sú to takmer najjednoduchšie formy života, aké poznáme. Je to iba nukleová kyselina v nejakom obale v tej najzákladnejšej forme.
Ale čo všetko dokážu...
Presne tak, to je na nich najfascinujúcejšie, že evolučná stratégia išla smerom k minimalizmu.
Sú vírusy aj na severnom póle?
Pokiaľ sa na severnom póle nájdu nejaké extrémne odolné [BK1] baktérie, tak je viac-menej isté, že tam budú mať i svoje baktériofágy, čiže nejaké svoje vírusy. Vírusy sú všade, kde sú iné živé bunkové organizmy.
Takže na Mesiaci by sme ich nenašli?
Nie.
Potrebuje vírus kyslík?
Určite ho nepotrebuje, keď je to iba vírusová častica mimo bunky. Kyslík potrebuje iba vtedy, ak ho potrebuje jeho hostiteľ.
Ako dlho vydržia vírusy v prostredí? Zrejme sa to líši od jednotlivých druhov.
Presne tak a líši sa to aj od podmienok. Sú veľmi odolné vírusy, napríklad v prípade vírusov ľudí sú to také, ktoré sú prenosné fekálno-orálnou cestou. Tie sú naozaj odolné a vydržia rádovo i mesiace.
A napríklad vírus chrípky?
Veľmi to súvisí s vlhkosťou a teplotou prostredia. Vírus chrípky napríklad pomerne rýchlo stráca infekčnosť pri vyschnutí.
Zostáva vám 91% na dočítanie.