Ako sa zmenila liečba alergií počas vašej profesijnej kariéry?
Zásadne. Keď som v 80. rokoch doštudoval, začínal som s imunológiou v Ústave pľúcnych ochorení na Bulovke (v tom čase Výskumný ústav tuberkulózy a respiračných ochorení, pozn. red.), kde bolo jedno celé poschodie pre astmatikov. Niektorí boli napojení na infúzie s kortikoidmi, liečba mala okrem obmedzení v bežnom živote aj veľa nežiaducich účinkov. Momentálne sa bronchiálna astma lieči u väčšiny pacientov ambulantne, majú spravidla inhalačné lieky a žijú úplne plnohodnotný život, niektorí sú dokonca úspešní športovci, napríklad hokejisti v NHL alebo vrcholoví tenisti. To isté platí aj o liečbe ľahších foriem alergií. Predtým sme mali k dispozícii len starší typ antihistaminík (lieky tlmiace alergickú reakciu, pozn. red.), ktoré mali sedatívny, teda tlmiaci účinok, takže boli v peľovej sezóne všetci pacienti pod vplyvom týchto liekov ospalí, nemohli plnohodnotne pracovať ani viesť auto.
Menila sa liečba, ale menili sa aj názory na to, či je kontakt s alergénmi v detstve výhodou, či nie. Na čom sa odborníci zhodli?
V prípade roztočových alergénov stále platí, že v detstve predstavujú rizikový faktor, rovnako ako skoré vystavenie peľovým alergénom môže byť u vnímavých jedincov spojené s vyšším rizikom vzniku sennej nádchy a astmy. Názory sa stále dosť menia pri zvieracích alergénoch. Pri psoch sa dokonca zdá, že kontakt v detstve môže človeka chrániť pred rozvojom alergií v neskoršom veku. Tiež už vieme, že pravdepodobne neexistuje hypoalergénny pes (pes, ktorý nevyvoláva alergie, pozn. red.). Existuje síce štúdia, v ktorej dopadol relatívne dobre labrador, ale absolútna zhoda neexistuje. Dokonca aj naháči, plemeno psa bez srsti, sú zdrojom rovnakých alergénov ako všetky ostatné plemená. Zdrojom dominantných alergénov totiž nie je srsť, ale sliny. Osobne som však presvedčený, že v prípade vlastnenia psa prevažujú zdravotné pozitíva nad tými negatívami. Pokiaľ ide o kontakt s mačkami v detskom veku a riziko vzniku alergií, tu je situácia ešte rozporuplnejšia. Spočiatku sa predpokladalo, že čím väčšia koncentrácia mačacích alergénov v domácnosti, tým väčšie je riziko vzniku alergií. Neskoršie štúdie však ukázali, že masívna expozícia mačacím alergénom, teda to, keď je v byte napríklad štyri-päť mačiek, môže chrániť pred alergiami. A tretí druh štúdií na túto tému tvrdí, že je úplne jedno, či máte mačku alebo nie. Z hľadiska prevencie alergií to vraj nehrá žiadnu úlohu.
Ako vlastne vznikajú alergie?
Ide o kombináciu viacerých faktorov, pričom hrá významnú úlohu aj genetika. Štúdie jednoznačne ukazujú, že iba 5 % detí s atopickým ekzémom (neinfekčné zápalové ochorenie kože, prejavujúce sa silným svrbením, koža je začervenaná a zhrubnutá, pozn. red.) nemá ani jedného rodiča alergika. To znamená, že 95 % z nich má jedného alebo oboch rodičov alergikov. Pokiaľ váš otec a matka trpia sennou alergiou, je 80 % pravdepodobnosť, že ju budete mať tiež. Veľkú úlohu v tom však hrajú aj vonkajšie vplyvy: strava, stres, nedostatok pohybu a tzv. hygienická hypotéza. Podľa nej je u detí jedináčikov z mesta,
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.