Prečo je na Zemi termálna voda, kde sa vzala?
Podľa súčasných názorov je všetka voda na Zemi kometárneho pôvodu. Zem vznikala procesom gravitačného priťahovania a zhlukovania hmoty zo svojho okolia, čím vzniklo zemské teleso v podobe, ako ho dnes poznáme. Zdrojom tepla z hlbokých častí Zeme sú hlavne procesy rádioaktívneho rozpadu prvkov a tiež zvyškové teplo z obdobia formovania planéty. Na vysoké teploty v hlbinách Zeme poukazujú najmä vulkanizmus a vývery horúcich geotermálnych vôd. Povrch Zeme tvorí pevná kôra tvorená horninami vrátane takých, v ktorých sa vyskytujú podzemné vody.

​Podzemná voda sa od teplého vnútra zohrieva?
Horninám, ktoré umožňujú obeh a akumuláciu podzemných vôd, hovoríme hydrogeologické kolektory, a ak je kolektor v dostatočnej hĺbke, kde je zvýšená teplota, môže obsahovať geotermálne vody. Dôležitý parameter je tzv. geotermický gradient, ktorý je na území Slovenska relatívne vysoký.

Čo to je?
Miera nárastu teploty s hĺbkou. Tá je rôzna, u nás dosahuje 35 až 40 stupňov na kilometer, a máme územia, kde je to aj výrazne viac, napríklad centrum Podunajskej nížiny, Žiarska kotlina alebo východoslovenská panva, kde dosahuje aj 50 stupňov.

To je z hľadiska termálnej vody dobre?
Áno. Sú, samozrejme, aj zaujímavejšie krajiny, v Európe sú Taliansko a Island, mimo Európy Filipíny a krajiny Strednej Ameriky, kde sú v malých hĺbkach relatívne vysoké teploty.

Keď sa povie, že geotermický gradient je 40 stupňov na kilometer, z toho vieme čo? Že v takej hĺbke je 40-stupňová voda?
A k tejto hodnote pripočítame priemernú teplotu na povrchu terénu, napríklad 10 °C, čiže v kilometrovej hĺbke bude teplota približne 50 stupňov.

A každý kilometer hlbšie je plus tých 40 °C?
Áno, keby sme išli do dvoch kilometrov, bolo by to dvakrát 40 stupňov plus povrchová teplota, čiže asi 90 stupňov. Hodnota je, samozrejme, veľmi premenlivá podľa typu geologickej stavby.

Do tých geotermálnych kolektorov v zemi, v ktorých sa voda zohreje, sa dostane ako? Natečie zhora, z dažďa?
Do podložia voda preniká z povrchu rôznymi zložitými cestami cez priepustné alebo porušené horniny. Zriedkavejší prípad sú marinogénne vody, čo sú pôvodné zvyškové vody z treťohorného mora, ktoré zostali na svojom mieste uzatvorené v horninách, bez kontaktu s povrchom.

Čiže tie sa nedopĺňajú vodou zhora, a keď sa minie, je koniec?
Áno. Také máme aj u nás, napríklad v Podhájskej.

Kúpalisko v Podhájskej teraz rieši polícia, ktorá prevádzkovateľov podozrieva z poškodzovania povrchových biotopov, lebo vodu z kúpaliska vylievajú priamo do potoka...
V prípade Podhájskej ide o silno mineralizovanú geotermálnu vodu, ktorej zloženie je blízke morskej. Tieto vody by v našich podmienkach nemali byť vypúšťané na povrchu, lebo sú antagonistické voči povrchovým biotopom. Z môjho pohľadu geológa je však problémom hlavne poškodzovanie ložiska, lebo množstvo geotermálnych vôd je v ňom konečné, neobnovuje sa.

Dá sa aj odhadnúť, aká zásoba termálnej vody tam ešte je? Na koľko rokov?
Ťažko robiť odhady bez meraní, ktoré by mali pri ťažbe robiť, a neviem, či ich robia. Možno merajú, ale výsledky dostupné nie sú. Podľa odhadov kolegu, s ktorým sme na tejto štruktúre robili tri geotermálne vrty, poklesne v priebehu tridsiatich rokov tlak v ložisku tak, že vodu bude potrebné čerpať.

O Podhájskej sa hovorí už asi 15 rokov, že tam vodu nevracajú naspäť do ložiska, ale vypúšťajú ju. Ničenie je tam dvakrát – ničia povrch, navyše ničia samotný zdroj?
Je to tak. Príroda sa časom pravdepodobne spamätá, ale voda sa z ložiska vyčerpáva, je to tzv. uzatvorené ložisko.

Ako by mali vodu vracať naspäť?
Na lokalite sú dva vrty – jeden je Po-1 využívaný pre kúpalisko, a druhý je vrt GRP, ktorý je reinjektážny. Obidva urobili počas tzv. regionálneho hydrogeotermálneho výskumu Slovenska. Reinjektážny vrt je určený práve na zatláčanie využitej geotermálnej vody späť do ložiska. Smutné je, že ak by nový vrt v Podhájskej chcel niekto robiť dnes, zaplatil by za jeden asi tak milión eur, spolu s reinjektážnym dva milióny. Tieto existujúce vrty však získali využívatelia za „zostatkové hodnoty“, čiže sumy, ktoré by sme možno dali dokopy aj my dvaja (kúpalisko vlastní obec Podhájska – pozn. red.).

Boli argumenty, že vodu, ktorú použili v bazéne, nemôžu vracať naspäť, lebo je „obohatená“ o všeličo, čo tam ľudia nechajú. Je to správny dôvod?
Ľudia v bazénoch kadečo zo seba zanechajú, odpadová voda je mikrobiologicky a bakteriologicky znečistená, lenže dole v ložisku sú podmienky ako v autokláve. Ľudia si ho určite pamätajú od lekára, keď sa ešte používali injekčné striekačky a ihly opakovane – tie po použití dali do autoklávu, nerezovej skrinky, kde sa všetko tlakom a vysokou teplotou sterilizovalo.

Dole v ložisku by sa podobne sterilizovala voda?
V podmienkach, ktoré sú dole v ložisku, neprežije nič, voda by sa úplne vysterilizovala.

Ako by sa dala vracať naspäť do zeme? Čerpadlami, veľkým tlakom?
Ak je systém ideálne nastavený, môže prebiehať čerpanie a zatláčanie prakticky bez zásahu. Geotermálna voda často vystupuje na povrch z ložiska sama, lebo jej výstup poháňa rozpustený plyn a vysoká teplota. Voláme to gazlift a termolift a ich výsledkom je samotok geotermálnej vody. Po ochladení voda zasa ľahšie zostupuje do hĺbky. Je to veľmi zjednodušené, ale systém sa často dá takto nastaviť.

Ten reinjektážny vrt v Podhájskej je v poriadku? Mohli by vodu začať vracať aj hneď?
Vrt GRP bol kedysi v druhej polovici 80. rokov testovaný, skúmali ovplyvnenia s ťažobným vrtom. No prepojovacie potrubie a zariadenia treba udržiavať. Pred asi desiatimi rokmi sa o prípad Podhájskej zaujímali Reportéri STV a náš kolega Miro Král bol na mieste natáčať s redaktorkou. Stala sa vec, ktorá síce vyzerala ako nahratá, ale bola to náhoda: prišli k reinjektážnemu vrtu, na ktorom bolo zjavne skorodované potrubie, Miro do kamery vysvetľoval, ako by mala byť týmto potrubím privádzaná voda na reinjektáž, pichol do rúry a prst mu vošiel dnu. Bola kompletne skorodovaná, nik sa o ňu roky nestaral a bolo jasné, že zatláčanie neprebieha. Využívatelia vody v Podhájskej síce deklarujú reinjektáž, ale v odborných kruhoch prevládajú pochybnosti.

Z tých uzatvorených ložísk termálnych vôd je na Slovensku využívaná iba Podhájska?
Iná mi veľmi nenapadá. Špecifické sú napríklad Lipany, kde kolegovia robili asi pred desiatimi rokmi rekonštrukciu starého naftového vrtu a prebudovali ho na geotermálny zdroj, vrt má hĺbku takmer štyri kilometre. Dopĺňanie vôd z povrchu je tam veľmi zložité. Tento rok tam dokončili akvapark. Podobné vody predpokladáme pri Prešove, kde pripravujeme geotermálny projekt.

To sme hovorili o uzatvorených vodách. Aké sú tie otvorené ložiská? Tie sa môžu po použití vypúšťať aj do potokov, lebo sa neustále zvrchu dopĺňajú, takže je to nevyčerpateľný zdroj termálnej vody?
Otvorené štruktúry majú najčastejšie rôzne vápenaté a horečnaté bikarbonátové vody, podobné našim minerálkam. Takýchto termálnych vôd je väčšina a, zjednodušene povedané, po využití a vyčistení ich môžete vypúšťať, lebo sú zložením blízke vodám, ktoré sa vyskytujú na povrchu. Z týchto zdrojov môžete čerpať a voda sa v nich dopĺňa, nie je potrebná reinjektáž.

V čom je voda pod zemou? Tie kolektory, ktoré ste spomínali, sú nejaké veľké otvory, dutiny?
Z pevných hornín sú to napríklad vápence alebo dolomity, porušené zlomami a puklinami, v ktorých je voda. Vo vápencoch môžu byť pukliny zväčšené krasovatením ako v jaskyniach. Keď sme hĺbili geotermálny vrt GRS-1 v Rimavských Janovciach, vrtné sútyčie pri navŕtaní krasovej dutiny občas padlo aj o meter. Podstatné sú však puklinové systémy, v ktorých môže obiehať veľké množstvo vôd.

Aké hrubé sú tie pukliny?
Milimetre, centimetre, ale tieto systémy sú rozšírené na pomerne veľké vzdialenosti. Iným typom sú pevné sedimenty, ako napríklad pieskovce, kde je voda v póroch medzi zrnami, ktoré horninu tvoria. No existujú aj geotermálne inštalácie, ktoré nevyužívajú podzemnú vodu, sú umiestnené v suchých, ale horúcich hydrogeologických izolátoroch. Medzi dvomi vrtmi je umelo vytvorený puklinový systém, ktorý je voči okoliu uzatvorený. Voda je jedným vrtom vháňaná z povrchu a druhým je ťažená. Takým inštaláciám hovoríme EGS – enhanced geothermal systems.

Také niečo je aj na Slovensku?
Ešte nie, ale vo svete je ich dosť. Bol pokus jedného ruského investora o EGS inštaláciu v Trnovci nad Váhom. Klesajúca podpora geotermálnej energie u nás však nakoniec investora vyhnala preč. Slovensko poskytuje omnoho väčšiu podporu veterným a slnečným zdrojom, ktorých nevýhodou je premenlivosť výkonu v čase, ale geotermálna energia je stabilná a obnoviteľná. Nie celkom tomu rozumiem.

Hovorí sa, že akvaparky Tatralandia a Bešeňová sú z jedného zdroja. Je to pravda?
Sú to zdroje z podobných typov hornín. Kedysi počas regionálneho hydrogeotermálneho výskumu na Liptove urobili tri vrty – ZGL-1 je Bešeňová, ZGL-2/A je Trnovec, čiže Tatralandia, a nevyužívaný ZGL-3 je pri Liptovskej Kokave. Ale nie je možné povedať, že jeden akvapark odoberá vodu druhému. Pre Tatralandiu sme kedysi robili štúdiu ďalších možností využitia geotermálnych vôd a modelovali sme, v akej vzdialenosti by mali byť vrty, aby sa vzájomne neovplyvňovali. Vtedy nám vyšlo, že ak sú vrty vzdialené okolo 1,5 km, začnú sa merateľne ovplyvňovať, ak sú bližšie ako jeden kilometer, tak by sa spoločná výdatnosť dvoch vrtov postupne blížila k výdatnosti jedného.

Tatralandia je od Bešeňovej omnoho ďalej, vzdušnou čiarou možno 10 kilometrov...
Aj keby boli od seba tri kilometre, tak by bolo veľmi raritné, ak by sa ovplyvňovali. V podmienkach zložitej geologickej stavby Slovenska by to bol ojedinelý prípad. Úvahy, že niekto niekomu sťahuje vodu, sú logické, ľuďom to napadne, ale väčšinou nemajú racionálny základ.

Slovensko je z hľadiska výskytu geotermálnych vôd dobre preskúmané?
V minulosti sa na našom území robilo veľké množstvo geologických prác, ktorých výsledky využívame dodnes. V Geologickom ústave Dionýza Štúra je archív Geofondu, ktorý má asi stotisíc geologických správ. Pre geotermálne účely boli veľmi dôležité najmä prieskumy zamerané na vyhľadávanie ložísk prírodných uhľovodíkov, čiže ropy a zemného plynu. Prieskumné práce boli hlavne v oblasti paniev – dunajská, východoslovenská, viedenská (Záhorie), kde sa robilo veľa pomerne hlbokých vrtov. Takže poznáme detaily hlbokej geologickej stavby a často tiež parametre hornín, ktoré môžeme využiť pri geotermálnom prieskume. V archívoch sú údaje z tisícov vrtov, najhlbší na Slovensku je vrt Šaštín-12, ktorý dosahuje 6 505 metrov.

Ako sa dá vŕtať tak hlboko, do šiestich kilometrov?
Vrtná súprava je v podstate žeriav s veľkou nosnosťou, na ktorom sú zavesené vrtné tyče s dlátom. Na súprave je rotačný stôl, ktorý tyč uchopí a otáča. Tyče sú duté a vháňa sa nimi do vrtu výplach, ktorý obieha a umožňuje vyplavovanie rozrušenej horniny na povrch. Tyče sú postupne pridávané, vŕtanie postupuje nadol, až pokým nie je potrebná výmena dláta alebo iná operácia. Takto sa dá ísť kilometre hlboko. V Európe je najhlbší vrt KTB v Nemecku, ktorý má viac ako 9 kilometrov, alebo známy vrt na polostrove Kola v severnom Rusku s hĺbkou viac ako 12 kilometrov. Sofistikované vrtné technológie vychádzajú hlavne z prieskumu na uhľovodíky, do ktorého boli investované miliardy a miliardy dolárov a sú dovedené do vysokého stupňa dokonalosti.

Okolie Bratislavy je výnimočné zásobou pitnej vody. Ako je na tom s geotermálnou vodou?
Bratislava sa nachádza celkom na západnom okraji panvy, podložie tu je v malej hĺbke a nie je perspektívne pre obeh geotermálnych vôd, ale máme dve pomerne silné indície pre ich výskyt. V čase výstavby mosta Apollo sa pri zakladaní piliera v Dunaji zistil prítok podzemnej vody s teplotou 27 °C, ktorá postupne rástla až na 33 °C. Boli úvahy, že teplota je zvýšená zretím betónu, čo je exotermický proces, ale vo vzorke vody sa objavil rozpustený metán. Metán len tak nevyrobíte, je to prírodný plyn a jeho prítomnosť v podstate preukázala, že išlo o prírodnú geotermálnu vodu.

A druhá indícia?
Južne od Slovnaftu boli vo vrstvách riečnych sedimentov, kde by mal štandardne byť štrk, prevŕtané zlepence. To je nepriamy dôkaz, že vo vrstvách museli obiehať termálne mineralizované vody, ktoré spôsobili spevnenie sedimentu zo štrku na zlepenec. Máme takto jednu priamu a jednu nepriamu indíciu, že aj na území Bratislavy sa vyskytujú geotermálne vody, ktoré vystupujú k povrchu. No ide v podstate o anomálie, vŕtanie by bolo dosť rizikové a zatiaľ sa k tomu nikto neodhodlal. Pre lokalitu pri vodnom diele Čunovo sme však pred časom spracovali štúdiu, podľa ktorej by vrtom hlbokým asi 2 kilometre bolo možné získať vodu s teplotou okolo 60 °C.

Ako kedysi ľudia prišli na to, že sú v podloží nejaké teplé vody, ktoré sa dajú využiť aj energeticky?
Na rôznych miestach Zeme boli odnepamäti zisťované vývery teplých vôd. Častejšie boli na územiach s mladšou geologickou históriou, kde horotvornou aktivitou v horninách vznikli zlomy, pukliny a ich systémy, po ktorých mohli vody vystupovať k povrchu. Prvé energetické využitie pochádza z lokality Larderello v južnom Toskánsku, kde v roku 1904 knieža Piero Ginori Conti experimentoval s dynamom poháňaným geotermálnou parou, čím rozsvietil niekoľko žiaroviek. Ešte pred Contim vytvoril v roku 1827 na výveroch iný šľachtic Francesco de Larderell nízkotlakový parný kotol. Lokalita je po ňom pomenovaná a dnes je na nej vybudovaná významná geotermálna elektráreň. V súčasnosti patria Taliani vo využívaní geotermálnej energie pri výrobe elektriny k svetovej špičke, celkovo majú inštalovanú kapacitu porovnateľnú s dvomi blokmi jadrovej elektrárne v Mochovciach. Elektrinu im vyrába obnovujúce sa teplo vystupujúce z útrob Zeme.

Je známe, kde a kedy bol prvý geotermálny vrt na Slovensku?
Prvé vrty, ktoré by sme mohli označiť ako geotermálne, boli na lokalitách so známymi povrchovými vývermi – napríklad v Gánovciach už koncom 70. rokov 19. storočia. Viaceré termálne vody boli potom objavené pri vŕtaní na ložiská nerastov – napríklad v Kováčovej na konci 19. storočia z prieskumného vrtu na uhlie. Dôležitý bol regionálny hydrogeotermálny výskum Slovenska v 70. a 80. rokoch 20. storočia, z ktorých pochádza podstatná časť geotermálnych vrtov u nás.

Keby sme na Slovensku využívali geotermálnu vodu naplno, ako dlho by vydržala?
V horizonte ľudského trvania, a tým nehovorím jedného ľudského života, je geotermálna energia nevyčerpateľná. Samozrejme, ak by na jednej lokalite bol sústredený neprimerane veľký odber, efektivita by klesala. Je však ťažko predstaviteľné, že by sa prísun energie z hlbín Zeme zastavil.

Je možné, že by sa raz využitím geotermálnej vody na Slovensku vykurovali domy vo väčšom meradle?
Lokálne vykurovanie je napríklad v Galante pre časť sídliska a nemocnicu, na geotermálne vrty sú napojené niektoré zdroje v Šali alebo vo Veľkom Mederi. No dobré kondície má napríklad tiež Liptovský Mikuláš alebo Prešov. Mestá v dunajskej alebo vo východoslovenskej panve by mohli mať zaujímavú časť sídlisk vykurovanú geotermálnou energiou.

Aj sa na tom na Slovensku robí?
Aktuálne riešime dva projekty – v Žiarskej kotline a v prešovskej časti východoslovenskej panvy. Ukončili sme geofyzikálny prieskum a teraz prebieha príprava štúdii EIA. Obe lokality majú predpoklady na vybudovanie energetických centier, ktoré by vyrábali elektrickú energiu, a ochladenú vodu je ďalej možné využiť na vykurovanie. V Prešove by mohol byť zdroj relatívne blízko mesta, čiže existuje reálna možnosť pripojenia na mestské zdroje tepla.

Je taká energia omnoho lacnejšia ako terajšie kúrenie plynom?
Projekt obsahuje pomerne vysokú vstupnú investíciu, ktorá má určité riziká. Výsledky vrtu nemusia vždy naplniť očakávania. V extrémnom prípade nemusíte navŕtať geotermálny kolektor, čiže vrt bude suchý, žiaľbohu, aj to sa už stalo. Jednoducho povedané, do zeme nevidíme. Komplikovaná geologická stavba Slovenska prináša často veľmi prekvapujúce zmeny aj na malej ploche. Pre zníženie rizík robíme počas prípravy projektu rôzne geofyzikálne merania a veľmi dôležité je detailné zhodnotenie archívnych údajov, najmä o starších vrtoch. Ale ak je výsledok vrtu pozitívny, potom sú náklady na prevádzku neporovnateľne nižšie ako pri klasických zdrojoch energie. Zjednodušene možno povedať, že sa blížia k nule. Na úvod projektu sú riziká odstrašujúce, tie často nemožno presne kalkulovať.

Stalo sa, že ste vŕtali a nič? Netrafili ste?
Chvalabohu, nám ešte nie, musím si zaklopať. No raz to prísť môže.

Je to stres pri vŕtaní?
Je. Napríklad teraz sme vyprojektovali dva štvorkilometrové vrty a bolo by tragédiou, ak by to nevyšlo. Jeden vychádza podľa predbežných odhadov na viac ako 4 milióny eur.

Čo skleníky farmárov, dajú sa tak vykurovať?
V Podunajskej nížine nájdete viacero lokalít so skleníkmi najmä na starších geotermálnych vrtoch. Po spomínanej výskumnej etape zostalo na Slovensku veľa dobrých vrtov, ale mnohé nie sú využívané. Je to smutné, lebo bez prevádzky a údržby degradujú a v budúcnosti už nemusia byť reparovateľné.

Keď je voda z mnohých vrtov nevyužívaná, tak čo s vrtom urobili? Dá sa nejako upchať, aby nevytekala?
Do vrtu je zatlačená studená voda, ktorá svojou hmotou vytvorí protitlak, akúsi zátku, a hladina zaklesne. Ak je samotok silnejší, používa sa slaná voda, ktorá má vyššiu hustotu. Zhlavie vrtu na povrchu sa potom „zablenduje“. Sú však aj vrty, z ktorých geotermálna voda vyteká na povrch voľne, napríklad vrt FGB-1 v Chorvátskom Grobe.

Myslíte ten v poli, kde sa sem-tam ľudia chodia kúpať do jamy, ktorá je zaliata vodou?
Áno, je to pekný príklad, ako niečo môže alebo aj nemusí ísť. Ide o starý prieskumný vrt, z ktorého voda vyteká a niekam sa stráca. U nás už bolo viacero záujemcov, ktorí chceli na tomto vrte čosi legálne vybudovať, ale podľa zloženia vody by bola potrebná jej reinjektáž naspäť podložia. Čiže náklady na ďalší vrt, s ktorými nikto neráta.

Takže voda v podstate nelegálne vyteká?
Áno, ale úrady asi nemajú proti komu postupovať, neviem, či má vrt vlastníka. Podobné vrty sú aj inde, napríklad oproti Žarnovici je za Hronom miestna časť Lukavica, kde je starý vrt LKC-4 aj s malým jazierkom, alebo podobný pri Kalamenoch na Liptove. Takých výverov z opustených vrtov je po Slovensku dosť, niektoré sú spontánne využívané „na tajňáša“, niektoré len tak vytekajú do poľa.

Keď je voda z vrtu využívaná napríklad na výrobu elektriny, na vykurovanie, na kúpaliská, tak sa za odber vody platí niečo štátu?
Platí, v súčasnosti je to pri energetických vodách myslím 2,66 centa za kubík. V roku 2005 bol vodný zákon upravený tak, že úhrada sa neplatila, ak sa využitá voda vracia naspäť do podložia. Bolo to logické, lebo nemeníte množstvovú bilanciu vôd – v podstate nejde o odber, tak je hlúposť, aby ste platili. V roku 2015 však naši ústavní činitelia zmenou zákona túto platbu obnovili. Môžeme si o tom myslieť svoje. Prístupy využívateľov sú však niekedy tvorivé.

Ako sa meria, koľko vody odoberú a koľko majú zaplatiť?
Každý vrt, z ktorého sa využíva podzemná voda, by mal mať inštalované meranie. Okrem odberného množstva by mala byť pri geotermálnych vodách meraná aspoň teplota a tlak na ústí alebo hladina vody vo vrte. Je to veľmi dôležité, lebo z dát sa dá odvodiť veľa o ložisku, ale nie každý to robí. Aj jednoduché meranie odberných množstiev má niekedy svoje zložitosti, aj úrad je niekedy benevolentnejší.

Ako vidíte budúcnosť? Začnú sa zdroje geotermálnej energie využívať viac?
Fyzické možnosti sú veľké, ale závisí to od ochoty podnikateľov investovať. Spomínali sme už riziká. Projekt musí obsahovať nejaké odhady efektivity a návratnosti, ale z povrchových meraní nevieme presne povedať, aká bude finálna výdatnosť zdroja. Vieme podľa analógií na podobných lokalitách kvalifikovane odhadnúť, že napríklad pri prevŕtaní nejakého telesa vápencov vytečie 20 litrov za sekundu. No máme aj anomálie, napríklad v Oraviciach počas čerpacej skúšky tieklo aj 100 litrov za sekundu. Na vrte GVL-1 vo Veľkej Lomnici nám po ukončení tieklo 116 litrov za sekundu, ale po pár týždňoch na konci čerpacej skúšky to bolo 42 litrov.

To je veľa, málo?
Predstavte si vaňu, ktorá má asi 200 litrov. Trvá dlho, kým ju napustíte, lebo aj keď otvoríte batériu naplno, v lepšom prípade tečú tri deci za sekundu. Pár litrov za sekundu z hadice vás môže zhodiť. Dvadsať litrov za sekundu – to už je vaňa naplnená za desať sekúnd.

Takže 40 litrov za sekundu je bez problémov aj na veľký akvapark?
Jasné, s dnešnými technológiami môžete akvapark urobiť na zdroji, ktorý má 2 – 3 litre za sekundu. Napríklad aktuálne dokončované Lipany idú na troch litroch aj s vykurovaním prevádzky. A potom sú zaujímavé nenápadné inštalácie, napríklad na vrte M-2 v Komárne, kde je plyn rozpustený vo vode tvorený najmä metánom, a majú inštalovanú kogeneračnú jednotku s motorom spaľujúcim toto palivo. Vyrobia si ňou dostatok elektrickej energie na prevádzku kúpaliska. Takže z vrtu majú aj vodu, aj elektrinu.

Čo najviac podnikatelia pri vŕtaní chcú? Kúpalisko?
V súčasnosti je zámerom väčšiny podnikateľov vyrábať z geotermálnych zdrojov elektrinu. Je to elegantný, čistý zdroj energie, netreba sa zaoberať napríklad rozvodnou sieťou pre vykurovanie skleníkov, domov alebo prevádzkou kúpaliska. No aj výroba elektriny by mala obsahovať sekundárne využitie odpadovej vody na vykurovanie, tak sa dá dosiahnuť maximálna efektivita.

Máme dostatok lokalít s takou teplotou, aby bolo možné vo veľkom vyrábať elektrinu?
Na našom území ich nie je až tak veľa, nemá význam hovoriť o nejakom percente elektrickej energie, ktoré by mohlo byť vyrobené z geotermálnych zdrojov. Pri súčasných technológiách potrebujete prítok vody s teplotou 130 °C a 50 litrov za sekundu. Potom môžete na vrt inštalovať konvenčné komerčné zariadenie, ktoré bude generovať elektrinu. Existujú rôzne polovýskumné aplikácie, ktoré fungujú aj na menej ako na 100 stupňoch, ale ich skutočná efektivita je otázna. Kolega zo strojníckej fakulty, ktorý učí tepelné stroje, vraví – je to dobrá experimentálna téma na doktorát, ale do praxe nie.

Koľko lokalít tu je takých, kde by to išlo bez problémov?
Na výrobu elektriny môžu byť vhodné lokality v Žiarskej kotline, Prešovskej kotline, v niektorých častiach východoslovenskej panvy, v Trnovci nad Váhom. Omnoho väčšia časť Slovenska má perspektívu na vykurovanie, na čo stačia vody s teplotou 60 stupňov. To je dosiahnuteľné vrtmi prijateľnejších hĺbok a nákladov. Vrt hĺbky 2 kilometre dokáže zrealizovať viacero spoločností, napríklad slovenská Nafta.

Voda vhodná na výrobu elektriny je taká horúca, že by sa dala ešte po výstupe z elektrárne použiť aj na ďalšie projekty?
Existujú projekty, kde je geotermálna voda využívaná v kaskáde – po výrobe elektriny ide do vykurovania a skleníkov, ďalej na kúpanie, a v odpade je na konci možné chovať brakické organizmy, napríklad krevety. Neviem, nakoľko sú tieto projekty ekonomické, alebo či ide len o ekologický experiment s dotáciou. No takto nejako by to podľa mňa malo byť, to je využitie prírodnej, obnoviteľnej a stabilnej energie bezo zvyšku.