Je to vlastne jednoduché ako facka. Kto chce schudnúť, musí viac energie vydávať ako prijímať. „Táto rovnica funguje stopercentne. Zatiaľ ešte nikto nič lepšie nevymyslel,“ komentuje s úsmevom jednoduchý a rokmi preverený návod na chudnutie profesor Martin Haluzík, prednosta Centra diabetológie v pražskej nemocnici IKEM.

Archív HN

​A kto niekedy skúsil redukčnú diétu, musí mu dať za pravdu. Zníženie príjmu potravy ako zdroja energie ku schudnutiu naozaj vedie. A pri extrémnom energetickom nedostatku zníži svoju hmotnosť skutočne každý, aj ten s „lenivým metabolizmom“ alebo „úspornými génmi“. Má to však veľa háčikov.

Po návrate k pôvodnému stravovaniu sú kilá pomerne rýchlo späť. „Navyše prísne redukčné režimy vedú k akejsi metabolickej adaptácii. Zníži sa napríklad tonus alebo napätie sympatického nervového systému (podieľa sa na riadení činnosti vnútorných orgánov a ciev, pozn. red.), takže dôjde k útlmu produkcie hormónov noradrenalínu a adrenalínu, ktoré zvyšujú energetický výdaj,“ varuje docent Vojtěch Hainer, uznávaný obezitológ z Centra obezitológie Endokrinologického ústavu, ktorý študoval vplyv hladovania na metabolizmus u potkanov už počas štúdií medicíny v 70. rokoch.

Hladujem, teda šetrím

Závery sú dnes už notoricky známe a praxou overené: telo na zníženie príjmu potravy reaguje prechodom do stavu energetickej úspornosti a znížením metabolizmu. A tak vo chvíli, keď telu začneme opäť dodávať väčšie množstvo kalórií, si ich bude ukladať na horšie časy a my veľmi rýchlo priberieme.

Je to pozostatok z doby pred viac ako 10-tisíc rokmi, keď sa striedali obdobia hojnosti s fázami hladovania. Evolučne je totiž telo človeka nastavené tak, aby mu zaistilo dostatok energie aj v obdobiach, keď mal nedostatok potravy. Dnes síce máme jedla hojnosť, ale organizmus ďalej funguje na starých princípoch – hladujem, teda šetrím.

Preto ľudia, ktorí majú za sebou množstvo diét, dávajú svojmu metabolizmu nevedomky signál, aby so všetkou získanou energiou nakladal veľmi obozretne a úsporne. A tak majú čím ďalej tým väčší problém udržať si svoju hmotnosť alebo schudnúť. Ruka v ruke s každou nevyváženou prísnou redukčnou diétou sa navyše mení zloženie tela k tomu nevýhodnému, keď klesá podiel „chudej“ telesnej hmoty, teda svalov a rastie podiel tukovej hmoty.

„Čím menej totiž človek zje, tým väčší podiel energie získava jeho organizmus zo svalov,“ vysvetlil pred časom v rozhovore pre Tému gastroenterológ docent Pavel Kohout, prednosta Internej kliniky 3. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Thomayerovej nemocnice v Prahe.

V dobe energetickej núdze síce telo spotrebúva najprv vlastné zásoby cukru, tie mu však stačia iba na 12 až 24 hodín. Počas ďalších štyroch dní si „siahne“ pre zásoby do aminokyselín, ktoré sú v bielkovinách našich svalov. „Ak teda človek po návrate k svojej pôvodnej strave znova priberie, je to vo forme tuku, nie svalov,“ vysvetľuje doktor Kohout.

Svaly ako spaľovací motor

Svaly sú však pre chudnutie veľmi dôležité. Dokážu totiž takzvane zrýchliť metabolizmus, presnejšie energetický výdaj, pretože svalová hmota doslova spaľuje prebytočnú energiu aj v čase, keď nič nerobíme. Odborníci to...