Čínske pivo je slabšie a sladšie ako to naše. Chutí Číňanom aj iné pivo?
Chutí, najmä tie slabšie pivá. A dobrý ohlas má vyhlásenie, že plzenské je horké a zásadité, takže potláča vnútorný oheň. Z toho majú Číňania veľké obavy, lebo to znamená prehriatie organizmu. Preto čínska životospráva stále tlmí vnútorný oheň prevarenou vodou, nízkokalorickou a nesolenou dusenou stravou a mdlými polievkami. Pretože vyprážané, slané, korenené pokrmy v kombinácii so zhonom a horúčavou do vnútorného ohňa ešte prilievajú olej.
Z čoho ešte majú strach?
Čínska medicína hovorí, že najväčším nebezpečenstvom pre človeka nie je chlad a mráz, ale vietor, ktorý sa dostáva do tela štrbinami pri veľkých kĺboch. A že čím je človek starší, tým sú štrbiny väčšie, pretože mu ubúda chrupavka, a preto je zraniteľnejší. Mnoho chorôb sa v čínštine volá podľa vetra. Môj majster taiči (tradičné čínske bojové umenie, pozn. red.) mi hovoril, ako do štyridsiatky cvičil bez kazajky, až mu póry modrali od zimy. Potom začal nosiť dlhú spodnú bielizeň. Tiež si už na vietor dávam pozor. Chránim si hlavne šiju a krk, čo sú partie najviac namáhané v aute, lietadle alebo pri práci na počítači. Podľa čínskej medicíny je človek okrem veľkých kĺbov veľmi zraniteľný ešte na čele a spánkoch. To všetko by mal mať v teple. Tradičnú čínsku medicínu beriem vážne.
Hovorí sa, že jej „rozkvet“ nastal nútene po tom, ako sa Mao Ce-tung, bývalý čínsky vládca a tvorca „kultúrnej revolúcie“, zbavil lekárov v rámci čistiek.
To je trendové skreslenie. Čínska medicína je hlboký systém s množstvom liečebných možností. Jej počiatky siahajú až pred náš letopočet, vychádza z celostného poňatia sveta, z kozmologického toku životnej energie. Súvisí s tradičným čínskym myslením aj s vierou v animálne (živočíšne, zvieracie, pozn. red.) sily. Na to sa napája čínsky náboženský synkretizmus, čo znamená, že v ľudovom poňatí sa spájajú všetky duchovné systémy dohromady. Preto sa paradoxne aj Mao Ce-tung v Číne dostal do nečakanej pozície jedného z ochranných bôžikov. V 80. rokoch sa v Pekingu stal patrónom taxikárov, vešali si jeho vyobrazenie v aute, aby nehavarovali. A v rodnej provincii Chu-nan stráži jeho mosadzná soška veľa kancelárií.
Ako na sebe čínsku medicínu praktizujete? Veríte jej viac než západnej medicíne?
Spájam to dohromady. Na „servis“ používam čínsku medicínu, je výborná napríklad pri liečbe bolesti. Západná medicína je ďalej v potláčaní infekčných chorôb, vo vakcinácii, vo vedeckejšom prístupe.
Prečo Číňania stále pijú teplú vodu? Veď to má predsa laxatívne účinky.
Sú na to zvyknutí. V Číne trvá relatívne preľudnenie vyše dvetisíc rokov. Voda sa tam pila a pije z rôznych a často nie práve vhodných zdrojov, takže sa zásadne prevára. Tým v nej zničíte mikroorganizmy. Číňania navyše veria, že čím viac sa organizmus preplachuje prevarenou vodou, tým viac sa čistí. Ľadových nápojov sa boja, najmä v lete, pretože môžu ľahko spôsobiť prechladnutie. Vlažná voda je, naopak, bezpečná a navyše lepšie zaženie smäd.
Drobné faux pas Miloša Zemana v Číne sa týkalo čaju...
Pri jednej návšteve poznamenal, že mu ten čaj nechutí a požiadal o cukor. Diplomaticky som to preložil vetou, že je ten čaj zvláštny. Prekladateľ druhej strany sa na mňa s porozumením usmial. Pochopil, že som to trochu zjemnil. Podľa mňa je však povinnosťou tlmočníka, ak to len trochu ide, aby zaoblil prípadné hrany vzniknuté odlišnosťou oboch kultúr, z ktorej pramenia rôzne nedorozumenia. Pretože v tomto prípade nebol zámer Miloša Zemana uraziť hostiteľa. Bola to poznámka vyčerpaného človeka, ktorý mal práve za sebou dvadsaťhodinovú cestu a bojoval s časovým posunom. Išlo o červený čaj raz fermentovaný, ktorý poznáme od Britov ako „black tea“. Pre pána prezidenta bol príliš silný, pije jemnejší, ktorý si trochu osladí a zjemní mliekom.
Kedy ešte ste museli byť diplomatický?
Denne. Keď napríklad štátny predstaviteľ poznamená, že potrebuje na „malú“, pomôžem si bežným čínskym eufemizmom: „Potrebujem si umyť ruky.“ Ale rovnaký používa napríklad aj angličtina.
Aké sú najväčšie kultúrne rozdiely v bežných prejavoch?
Naše smrkanie verzus ich posmrkávanie. Orientálne pravidlo znie: nesmrkať nahlas. Je to prejav vylučovania a nepatrí na verejnosť. Namiesto toho sa posmrkáva alebo odpľúva. Proste sa snažia nesmrkať. Oba prejavy sú pre druhú stranu nechutné, takže je potrebné robiť to bokom alebo na t...
Zostáva vám 85% na dočítanie.