Vaša Národná banka Slovenska bola so 111 metrami roky najvyššou budovou na Slovensku, teraz je informácia, že sa začne stavať v Bratislave 168-metrová budova. Kam až sa dá do výšky ísť? V Spojených arabských emirátoch majú 828-metrovú budovu...
Slávny americký architekt Frank Lloyd Wright nakreslil už v polovici 20. storočia míľu vysoký mrakodrap.
Realizovateľný?
Vtedy nie, ale dnes by určite realizovateľný bol. Do výšky sa dá ísť až tam, kam pustí aktuálna konštrukčná a materiálová technológia. Ak pred desiatkami rokov kilometrový mrakodrap postaviť nemohli a dnes áno, tak vidíme, že technológie sa vyvíjajú a vlastne ani nepoznáme limit, stále sa bude dať ísť vyššie a netrúfam si povedať, kde je hranica. Určite sa vynájdu materiály s omnoho kvalitatívne vyššími vlastnosťami, čo sa týka nosnosti, odolnosti, hmotnosti.
Myslíte si, že sa pôjde stále vyššie?
Áno, viac a radikálne. Nie preto, že by sme sa mali pretekať, kto postaví vyšší dom, ale preto, že už desaťročia je trend sťahovania sa ľudí do miest. Aby mestá neexpandovali do územia, budú musieť ísť do výšky, a preto je dôležité ovládnuť technológie a materiály tak, aby sa do výšky išlo.
Budúcnosť miest je teda vo výške?
Áno, lebo inak by sme si okolo miest zastavali všetko.
Do výšky ide aj centrum Bratislavy, na čo sa niektorí hnevajú. Koncentrovanie bytov a kancelárií na jedno miesto, kde bude veľa ľudí, môže vytvárať dopravné zápchy. Na druhej strane sa mesto stáva kompaktnejšie...
Kompaktnejšie znamená hustejšie, a to znamená ísť do výšky. S dopravnými zápchami je to však inak, omnoho horšie zápchy vznikajú rozširovaním mesta do strán. Napríklad by sa rozšírilo o desaťkilometrový pás, potom o ďalší, a to už by bola dopravná katastrofa. Navyše pri výstavbe do strán treba vziať pôdu, a naša najvyššia hodnota musí byť, aby sme pôdu nebrali. Plošné expandovanie Bratislavy je staré rozmýšľanie, tak by už expandovať určite nemala. Ak sa teraz začína stavať inak, je to náznak, ako bude Bratislava vyzerať v budúcnosti – hustejšia a do výšky, či chceme či nechceme, lebo inak by sme museli zaberať krajinu.
Doprava sa teda zahustením nezhorší?
Koncentrácia ľudí na jedno miesto paradoxne znamená menšiu dopravnú záťaž. Ak mesto roztiahnete do šírky, ľudia musia do práce dochádzať z väčšej vzdialenosti, vytvárajú zápchy, v centre hľadajú parkovanie. No ak bude mesto kompaktné a človek bude mať do práce pár minút, dieťa bude mať školu tiež pár minút od domu, tak nie dôvod vyťahovať auto z garáže. Stavaním mesta do výšky sa koncentruje bývanie a práca na jedno miesto, a to je budúcnosť všetkých väčších miest.
Čo teda hovoríte na ľudí, ktorí sa hnevajú na výškové stavby tesne vedľa historického centra?
Historickému jadru sa nesmie stať, aby sa doň zasahovalo, ale bezprostredný prstenec okolo historického jadra bude musieť ísť do výšky, a už aj ide. Sentiment musí ísť nabok. Na jednej strane sa na to môžeme pozerať ako na valec kapitálu, ale v skutočnosti je to potreba, lebo sa tým ušetria polia a lúky okolo mesta pred zastavanosťou. Hodnota je zem, krajina, a ak si ju chceme zachovať, iného východiska, ako ísť do výšky, niet.
Budú raz na Slovensku dvesto-, tristometrové mrakodrapy?
Celkom určite budú. Bratislavský Manderlák bol v tridsiatych rokoch zázrak, dnes je to výškou úsmevná budova. Odvtedy vyrástli omnoho vyššie, takže podobné to bude o pár desiatok rokov so súčasnými vysokými budovami. V porovnaní s novými budú nízke.
Pocit, že človek býva v dome, kde je napríklad 500 bytov, musí byť zvláštny, tam by...
Zostáva vám 85% na dočítanie.