Sťažovali ste sa, že vás bolí chrbát...
Som proste normálny človek, ktorého bolí chrbtica a ktorý nie vždy dbá na to, na čo by mal a čo hovorí svojim pacientom. Je to rovnaké, ako keby ste sa pýtali, prečo má internista infarkt, alebo chirurg zápal žlčníka. Sme len ľudia. Radi hovoríme, čo by sa malo, ako by sa malo, ale dosť často to sami nerobíme.
Môže sa práca lekára podpísať pod svaly alebo kĺby?
Určite. Lekári z nechirurgických odborov trávia veľkú časť pracovného času pri počítači a kvôli tomu dosť často trpia ich chrbtice, lekári operačných odborov si zase ničia chrbát pri dlhodobom stoji alebo sede pri operačných stoloch. Súčasťou mojej práce je aj to, že pacientom pomáham pomocou manipulačnej terapie a občas sa stane, že sa postavím k pacientovi nie celkom optimálne, zle si nastavím pojazdný stôl, ponáhľam sa, som v strese, neurobím optimálny pohyb a keď ošetrujem napríklad stokilového muža, môže byť problém na svete. Ale môže ísť aj o subtílnu ženu. Keď je to napríklad športovkyňa, ktorá je zvýšene ohybná, pružná a jej pohybové rozsahy sú enormné a ja sa musím pri manipulácii v predklone natiahnuť až na druhú stranu stola, je to podobné, ako keď ráno vstanem, nie som rozhýbaný a natiahnem sa do kufra v aute. Mimochodom, je to jedna z najčastejších príčin ranných „heksenšusov“ – nekontrolovaný predklon. Páni sadnú ráno do auta, natiahnu sa po tašku a už sa nenarovnajú. Ženy zase zdvíhajú deti alebo si ráno umývajú hlavu tak, že sa prehnú cez vaňu, nechajú si pootvorené dvere, ťahá im na chrbát. A ten potom začne hnevať.
A s pribúdajúcimi rokmi je to horšie a horšie.
Elasticita tkanív nášho tela s vekom klesá. Hovorí sa, že degeneratívne zmeny v pohybovom aparáte začínajú už v dvadsiatich rokoch. A to, čo sa odohráva v našom tele pri starnutí, hlavne v oblasti medzistavcových platničiek chrbtice, by som prirovnal k dužine kokosového orecha. Keď ju necháte vyschnúť, je síce tvrdá, ale veľmi krehká, pre náročný pohyb je však ideálna jej pružnosť. Zhruba od štyridsiatich rokov by sme preto mali byť najmä ráno veľmi opatrní. Zabudnúť na stoj na jednej nohe, keď si naťahujeme nohavice. Desať, dvadsať minút po prebudení to pre chrbticu ani pre bedrá nie je dobré.
Ako znášate bolesť?
Myslím, že to máme spoločné s mojím šéfom profesorom Pavlom Kolářom. Obaja ju znášame relatívne veľmi dobre. Zatiaľ čo on má Bechterevovu chorobu (chronické zápalové ochorenie chrbticových stavcov a „tuhnutie“ chrbtice, pozn. red.), ja mám zasa od narodenia tzv. úzky chrbticový kanál v oblasti bedrovej chrbtice. Oba stavy sa niekedy prejavujú až úpornými bolesťami. Sem-tam sa nemôžem hýbať, bolesti v krížoch sú niekedy také výrazné, že sa chvíľami pohybujem po štyroch. To zásadné, čo hovoríme zhodne s profesorom, je naučiť sa bolesť prijať, nebojovať s ňou. Mnoho ľudí, keď ich niečo začne bolieť, sa rozčúli. Je to pre nich stresová situácia, s ktorou sa nevedia vyrovnať: „To je strašné! Už sa zase neohnem!“ Začnú sami seba psychicky „vytáčať“ a o to horšie bolesť znášajú.
Je na to nejaký recept?
Často je kľúč k tomu, aby bolesť povolila, v tom, ako ju vnímate a ako sa s ňou dokážete vyrovnať. Či chcete, alebo nechcete, bolesť k životu patrí a v pohybovom aparáte sa vyskytuje veľmi často.
Pre život je asi dôležité naučiť sa s ňou pracovať. Často spomínate, že choroby pohybového aparátu sú hneď po virózach a zápaloch horných ciest dýchacích druhou najčastejšou príčinou pracovnej neschopnosti...
Keď sa narodíme, sme väčšinou do dospelosti relatívne dlho zdraví. Ale pohybový aparát je vystavený poraneniam už od detstva v rámci behania, skákania, chrbtica je preťažovaná pri dlhodobom sedení v škole a podobne. Na malé poranenia kolena, ramena, chrbta hneď zabudneme, ale telo si to pamätá, pretože sa tam „niečo“ máličko posunulo, vznikla tam jazvička, aj keď to bol len malý úraz, ktorý sa sám zahojil. Neskôr, v dospelom veku, je toto kedysi poranené miesto náchylnejšie na skorý vznik patologických zmien. Náš pohybový aparát sa však opotrebúva v priebehu života aj prirodzenou cestou. Profesor Vladimír Janda (zakladateľ modernej liečebnej rehabilitácie, pozn. red.) na jednej zo svojich prednášok povedal, že manažéri vo firmách Volvo a Boeing chceli v 90. rokoch minulého storočia v rá...
Zostáva vám 85% na dočítanie.