O rakovine hrubého čreva a konečníka sa často hovorí aj píše, no napriek tomu mnoho pacientov prichádza k lekárovi neskoro. Prečo?
Najbližšie k pravde bude asi fakt, že v podstate ide o formu preventívneho správania. A toto správanie nie je vybudované u generácie ľudí nad päťdesiat rokov. Pred dvadsiatimi rokmi, keď mali oni tridsať, možno prvýkrát počuli o prevencii. Z týchto rokov máme aj výskumy, ktoré dokazujú, že slovenská populácia je na tom takto nielen s rakovinou hrubého čreva a konečníka. Už dvadsať rokov sa snažíme oslovovať verejnosť, ale zrejme to stále nestačí. Vyzerá to tak, že je to hlbší fenomén, ľudia už majú po tridsiatke zakotvené návyky a nové veci ťažšie prijímajú.

​Čo by pomohlo?
Buď to musí byť agresívna reklama, alebo niečo ako STK pri motorových vozidlách, niečo dané zákonom, kde hrozia sankcie, ak to človek nedodrží. Potom sa to dá zlomiť a primať verejnosť, aby dbala na prevenciu. Ale na toto sa nikto nedá.

Ako sa to robí v zahraničí?
Podobne ako u nás, aj tam sa razí trend presviedčania. Lenže v bohatších krajinách majú na osvetu viac peňazí a od toho sa odvíja všetko.

Existuje štatistika, koľko ľudí pravidelne podstupuje preventívne lekárske prehliadky?
Aby to nebolo také zúfalé, tak musím povedať, že kým sme v roku 2002 začínali s číslami okolo osem až desať percent, teraz – za posledné dva roky – sa už tridsaťpäť percent populácie nad päťdesiat rokov zúčastňuje na preventívnych prehliadkach u praktického lekára. Ak si to vezmete v absolútnych číslach, ide asi o 1,6 milióna ľudí. Preventívne prehliadky sa robia každé dva roky, to znamená osemstotisíc ľudí by sa podľa toho malo na prehliadkach zúčastniť. Z týchto osemstotisíc sa však na prehliadkach zúčastňuje asi tridsaťpäť percent, čiže 280-tisíc ľudí. Zvyšok sú tí rezistentní, ktorí nereagujú ani na reklamu. „Zlomili“ sme tridsaťpäť percent, no stále je tu väčšina, ktorá, keď začuje slovo rakovina, zavrie oči, nechce o tom nič počuť a ide preč. Nepostrašíte i...