Boli ste odmalička multišportovec, alebo ste hneď boli iba futbalista?
Typický multišportovec, robil som všetko, čo sa v okolí našej dediny dalo. S kamarátmi sme si na ulici nakreslili tenisové ihrisko a hrávali sme tenis so špongiovou loptičkou. Asi som patril do poslednej generácie, ktorá cvičila spartakiádu, cvičili sme ju s raketami a loptičkami, takže materiál sme mali. Kamarát zobral mame doma záclonu, z ktorej sme si vyrobili sieť na uličný tenisový dvorec.
A futbal?
V Šulekove sme hrávali aj tvrdé zápasy medzi ulicami. Každá ulica si vytvorila svoje mužstvo a už sme mastili, v zime sme zasa prešli na hokej. Šulekovo je časť Hlohovca, za školu som hral futbal na hlohoveckých hrách a tam ma videl jeden futbalový tréner. Prišiel ku mne, či by som nechcel chodiť do Hlohovca na riadne tréningy. Samozrejme, že som chcel, a tak sa začala moja futbalová kariéra.
Na akej pozícii ste hrávali?
Odmalička som hral v útoku a dával som góly. Ani neviem, ako som sa dostal dozadu na defenzívny post, už sa nepamätám, ktorý tréner ma tam prvýkrát posunul. Medzi dospelými v slovenskej lige som už potom hral vzadu alebo v zálohe.
Keď ste mali 23 rokov, kúpil vás španielsky klub Betis Sevilla a ocitli ste sa v jednom mužstve s vtedy najdrahším hráčom sveta, Brazílčanom Denilsonom. Hrali ste v zálohe a jeho ste mali na ľavom krídle. Bol to obrovský skok v porovnaní so Slovenskom?
Úplne všetko bolo pre mňa nové, iné. Po prvom prílete do Sevilly na mňa nikto nečakal, poznal som len názov hotela, v ktorom som sa mal hlásiť. Taxikárovi som iba povedal, kam ma má odviezť. A hneď som aj narazil na odlišný spôsob života, chcel som si ísť niečo kúpiť, ale bola siesta a mal som smolu, do piatej bolo zatvorené. Španieli zasa začínali žiť večer, takže keď som išiel spať, moja suseda zohrievala deťom večeru. V klube bolo všetko bez problémov, spoluhráči mi pomohli, najmä zahraniční hráči držali dosť spolu, všade ma vozili. Španielski hráči ma zasa brali na basketbal. Šesť týždňov som bol v hoteli, potom som si našiel domček v štvrti asi desať kilometrov od štadióna.
Medzi slovenskou a španielskou futbalovou ligou však zrejme musel byť dosť veľký kontrast...
Bol, slovenská liga síce vtedy bola kvalitnejšia ako v súčasnosti, ale skok do španielskej ligy bol obrovský. V španielskych kluboch hrajú najlepší hráči sveta, je tam množstvo Argentínčanov, Brazílčanov, mimoriadne vyspelých hráčov. Všetko v tej súťaži je rýchlejšie, sú tam fantastickí technickí futbalisti. Prekvapilo ma však, ako veľa sme na tréningoch behali.
V Španielsku sa behá veľa?
Veľmi veľa. Ja som bol zvyknutý, lebo v Trnave sa za trénera Peczeho behalo tak, že som si myslel, že nikdy sa už viac behať nemôže, ale v Španielsku to bolo brutálne. Predtým som si myslel, že trénujú viac s loptou.
Asi väčšine ľudí by napadlo, že tam sa trénuje viac s loptou. Prečo to tak nie je?
Španieli mi vysvetľovali, že závisí od trénera. My ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.