Rusko síce postupuje v Donbase, ale platí za to extrémnu cenu. Október sa pre ruské sily podľa britskej armády stal vôbec najhorším mesiacom od začiatku invázie. Každý deň pribudlo asi 1 500 mŕtvych a zranených. Desivé štatistiky potvrdzujú aj správy z ruskej strany.
Vypovedajúca je napríklad chronológia života priemerného pešiaka, ktorú zverejnila ruská novinárka Anastasija Kaševarovová. Od podpisu vojenského kontraktu do jeho smrti na bojisku uplynie dvanásť až sedemnásť dní. Radový pešiak má oveľa nižšiu „dobu životnosti“ ako tankisti, delostrelci alebo operátori dronov.
Na front idú bez výcviku
Podľa Kaševarovovej to ukazuje na v podstate nulový výcvik. Naverbovaní muži strávia na cvičisku len pár dní, potom putujú rovno na front. Tí šťastnejší sa dočkajú dvoch alebo troch týždňov výcviku, v mäsomlynčeku Donbasu sa však rovnako ich šanca na prežitie blíži k nule.
„Ešte pred dvoma rokmi boli elitou. Najlepší špecialisti, neohrození profesionáli. Dnes to sú nevycvičení vojaci, ktorí mnohokrát nevedia ani poriadne strieľať. Pokiaľ vás pošlú k pechote, je to považované za trest. Budete vynulovaní,“ píše nacionalistická publicistka.
Zakladateľka vlasteneckej organizácie Ženskij front pripomína, že takéto plytvanie ľudskými zdrojmi je nesmierne neefektívne nielen z vojenského, ale aj ekonomického hľadiska.
Podľa jej prepočtov armáda za dvojtýždňovú kariéru jedného pešiaka - jeho naverbovanie, výstroj a výzbroj - minú približne šesť miliónov rubľov (asi 57-tisíc eur).
„Platíme teda viac ako 400-tisíc rubľov za jeden deň práce nevycvičeného vojaka, ktorý veľmi pravdepodobne neprinesie na fronte žiadny veľký úžitok,“ konštatuje Kaševarovová. „Ak si niekto myslí, že diery v armáde zalepíme tým, že do útoku naženieme bývalých študentov, manažérov a zámočníkov, ktorí neprešli poriadnym výcvikom, robí veľkú chybu.“
Poznatky najznámejšej ruskej vojenskej blogerky potvrdzujú, že ruská armáda vo svojom ťažení v Donbase naplno prešla na metódy wagnerovcov. Namiesto útokov obrnenej techniky stavila na menšie a mobilnejšie pechotné jednotky, ktoré útočia z niekoľkých smerov zároveň a vyčerpaných Ukrajincov sa neustále pokúšajú obkľúčiť.
Zmena taktiky sa vyplatila
Zmena taktiky sa vypláca - aspoň na mapách bojísk predkladaných v Kremli. Rusi začiatkom októbra obsadili Vuhledar, ktorý Ukrajincom od začiatku invázie slúžil ako mestská pevnosť na strategickom návrší uprostred stepi.
Potom sa rýchlo zmocnili Selydova a Hirnyku o štyridsať kilometrov ďalej na sever a dnes uzatvárajú obkľúčenie okolo Kurachova, aby si uvoľnili ruky k finálnemu útoku na kedysi šesťdesiattisícový Pokrovsk.
Pozrite sa, o koľko Rusi za posledný mesiac postúpili pri Kurachove:
Podľa prepočtov projektu DeepState počas októbra obsadili 490 kilometrov štvorcových, čo je najviac od začiatku roka. Magazín The Economist dokonca odhaduje, že v juhozápadnej časti Donbasu by sa do konca roka mohli dostať až na hranice Dnepropetrovskej oblasti, čo by ďalej prehĺbilo rastúcu depresiu v radoch ukrajinskej verejnosti.
Kyjev však oveľa viac ako strata územia trápi erózia vyčerpanej ukrajinskej armády, nedostatočný výcvik mobilizovaných mužov a rastúca demobilizácia na niektorých úsekoch frontu. A do toho sa v januári do Bieleho domu vráti nevypočítateľný Donald Trump, ktorý Zelenského administratívu chce pritlačiť k rokovaniu s Rusmi.
Vzhľadom na súčasný vývoj na bojisku je zrejmé, že by k nim Putin zasadol za výhodnejších podmienok. Lenže nepochybné úspechy majú aj druhú stranu mince: Podľa náčelníka britského generálneho štábu sa október pre ruskú armádu stal vôbec najhorším od začiatku invázie, každý deň prišla o 1 500 mŕtvych alebo zranených.
Rekordné čísla stratenej techniky
„Rusko platí za Putinovu inváziu mimoriadnu cenu,“ uviedol cez víkend pre BBC Tony Radakin a odhadol, že celkové ruské straty čoskoro dosiahnu číslo 700-tisíc mužov. To je asi desaťkrát viac ako počty padlých a zranených sovietskych vojakov počas desaťročného ťaženia v Afganistane. Ešte koncom septembra denník The New York Times odhadoval celkové ruské straty na 600-tisíc mužov.
Rusko v posledných týždňoch vykazuje aj vysoké počty stratenej techniky. Podľa štatistík nezávislého projektu Oryx boli počas októbra najvyššie za posledné dva roky, teda od úspešnej ukrajinskej protiofenzívy pri Charkove.
Na všetkých úsekoch frontu bolo celkom 695 zničených, poškodených, opustených a ukoristených strojov. Z toho 253 bojových vozidiel pechoty, 103 tanky, 41 transportérov, štyri lietadlá a jeden vrtuľník.
Len pri pokrovskom úseku podľa analytika OSINT Naalsia za posledných štrnásť dní prišlo Rusko minimálne o 72 kusov techniky, Ukrajinci o 37.
Lepenie armády
Straty tankov a ľudí sa Rusom zatiaľ darí nahrádzať. Každý mesiac naverbujú približne 25-tisíc až 30-tisíc nových vojakov a na likvidáciu ukrajinskej invázie do Kurskej oblasti teraz nasadili severokórejské jednotky. V snahe nakŕmiť zrýchľujúci sa mäsomlynček berú, kde môžu. Po väzňoch a migrantoch na front údajne posielajú aj narkomanov a pacientov s HIV.
Putin sa tak snaží vyhnúť ďalšiemu kolu nepopulárnej mobilizácie. Za súčasného pomeru síl bude síce jeho armáda ďalej postupovať rozbombardovaným Donbasom, ale pokiaľ na ukrajinskej strane nedôjde k náhlemu kolapsu obrany, ruské šance na rozhodujúci prielom frontu sa budú ďalej znižovať.
Podľa niektorých expertov je to ďalší dôkaz, že Putin skutočné ciele vojny nepozná a stratégiu nahradil taktikou. „Putin čaká, kým Trump dostane Zelenského k rokovaciemu stolu a donúti ho k ústupkom. Medzitým sa snaží zabrať čo najviac ukrajinského územia,“ konštatuje opozičný politológ Abbas Galljamov a poukazuje na fakt, že desaťtisíce Rusov umierajú za rozstrieľané dediny, ktoré nemajú žiadny strategický význam.
„Niekedy je územie naozaj dôležité, ale nie v našom prípade. Nejde o Bospor alebo Dardanely, ktoré majú nejaký geostrategický význam. Sú to len kilometre a kilometre pustej stepi, ktorej má Rusko dosť a – popravde povedané – už teraz nevie, čo si s ňou má počať,“ dodáva Galljamov.