Venezuela oznámila, že vydá zatykače na argentínskeho prezidenta Javiera Mileia, jeho sestru a šéfku prezidentskej kancelárie Karin Mileiovú a ministerku vnútra Patriciu Bullrichovú. Dôvodom je zadržanie venezuelského boeingu v roku 2022, ktorý tento rok argentínska vláda poslala do Spojených štátov, oznámil v stredu generálny prokurátor Tarek William Saab.
Podľa neho sa tak vláda dopustila krádeže. Mileiova vláda to odmietla a uviedla, že prípad už vyriešili súdy. Podľa agentúry EFE nebudú mať zatykače praktický účinok, ale ďalej zhoršia už také zlé vzťahy týchto krajín.
Venezuelský prokurátor Saab, ktorý krajne pravicového prezidenta Mileia označil za "neonacistického fašistu" a "zlodeja lietadiel", uviedol, že jeho krajina ho chce súdiť na základe dohovoru OSN o boji proti nadnárodnému organizovanému zločinu.
Lietadlo prevádzkovali iránske aerolinky
Boeing 747 venezuelskej štátnej spoločnosti Emtrasur zadržali argentínske úrady aj s venezuelskou a iránskou posádkou v júni 2022 v Buenos Aires, keď tam mal medzipristátie kvôli dotankovaniu paliva. Vtedajšia ľavicová vláda Alberta Fernándeza uviedla, že sa tak stalo kvôli vyšetrovaniu podozrení z terorizmu.
Portál BBC Mundo teraz napísal, že toto lietadlo predtým prevádzkovali iránske aerolinky Mahan Air, proti ktorým Spojené štáty zaviedli sankcie kvôli väzbám tejto spoločnosti na elitné jednotky iránskych revolučných gárd Kuds, ktoré sa sústreďujú na operácie v zahraničí a ktoré Washington považuje za teroristickú organizáciu.
Iránska aj venezuelská vláda odmietli, že zadržané lietadlo slúžilo na operácie iránskej rozviedky v Latinskej Amerike, a argentínsky sudca v októbri 2022 nariadil pre nedostatok dôkazov prepustiť na slobodu zvyšok jeho posádky zadržanej v júni. Tento rok v januári argentínsky súd nariadil odovzdať boeing Spojeným štátom.
"Argentínska vláda pripomína venezuelskému režimu, že v Argentínskej republike máme oddelenú výkonnú a zákonodarnú moc, čo sa bohužiaľ nedeje vo Venezuele za vlády Nicolása Madura," uviedla v stredu argentínska vláda v reakcii na oznámenie venezuelskej prokuratúry o zatykačoch.
Kritik venezuelského prezidenta
Milei, ktorý sa najvyššieho úradu ujal vlani v decembri, patrí k najhlasnejším kritikom prezidenta Madura a po venezuelských voľbách z konca júla označil za podvod, keď ústredná volebná komisia oznámila víťazstvo Madura.
Argentínska vláda uznala za víťaza volieb opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza, ktorý vyhral podľa hlavnej opozičnej aliancie, ktorá zverejnila na internete výsledky z 80 percent volebných miestností. Ústredná volebná komisia kompletné výsledky nezverejnila a za víťaza označila Madura.
Argentínske ministerstvo zahraničia tento mesiac podľa EFE vyzvalo Medzinárodný trestný súd (ICC), aby vydal zatykač na Madura a ďalších vysokých predstaviteľov jeho režimu kvôli zločinom proti ľudskosti. Argentínska ambasáda v Caracase tento rok v marci poskytla útočisko šiestim venezuelským disidentom, ktorým hrozilo zatknutie z politických dôvodov.
Niekoľko dní po prezidentských voľbách Maduro vyzval Argentínu a niekoľko ďalších krajín, ktoré uznali za víťaza Gonzáleza, aby z Venezuely stiahli diplomatov. Diplomatické zastúpenie Argentíny v Caracase aj ochranu šiestich disidentov v auguste dočasne prevzala Brazília.
Venezuelský prokurátor tiež v stredu obvinil argentínskeho prezidenta a ministerku Bullrichovú z porušovania ľudských práv kvôli zásahu polície proti demonštrantom, ktorí protestovali proti Mileiovmu vetu zákona o valorizácii penzií. Polícia proti protestujúcim, vrátane dôchodcov, použila koncom minulého mesiaca slzotvorný plyn aj obušky.