V Maďarsku a na Slovensku pretrvávajú významné problémy ohrozujúce boj proti korupcii, nezávislosť médií či fungovanie občianskej spoločnosti. V každoročnom hodnotení stavu právneho štátu vo všetkých 27 členských krajinách to dnes uviedla Európska komisia (EK).
Podľa jej podpredsedníčky Věry Jourovej štáty úplne či čiastočne splnili dve tretiny (68 percent) odporúčaní vydaných v roku 2023. Aj keď došlo k zlepšeniam, v niektorých členských krajinách podľa tlačového vyhlásenia EK pretrvávajú obavy a situácia sa ďalej zhoršuje.
Na správu eurokomisie o právnom štáte na Slovensku reagovala aj riaditeľka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Komisia podľa nej varuje pred obrovským rizikom, že Slovensko nebude vedieť vyšetrovať a postihovať korupciu na najvyšších miestach.
"V najnovšej správe o právnom štáte, ktorú dnes EK zverejnila, uvádza, že toto riziko vyplýva zo zrušenia špeciálnej prokuratúry, nižších trestov za korupciu a skrátenia premlčacích lehôt," napísala Petková na sociálnej sieti.
Najhoršia situácia je v Maďarsku
"Právny štát je tmelom našich demokracií a zárukou našich práv. Bez právneho štátu by naše demokracie a ekonomiky skončili v troskách," uviedla končiaca eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Jourová.
"Tohtoročná správa ukazuje, že členské štáty zlepšili a posilnili právny štát, žiaľ, vo viacerých členských štátoch ale v rôznych kategóriách pretrvávajú obavy. To znamená, treba urobiť ešte viac práce pre zlepšenie nezávislosti súdnictva, pre účinný boj proti korupcii a pre zlepšenie bezpečnosti novinárov a organizácií občianskej spoločnosti," dodala.
Správa EK je podľa Jourovej preventívny nástroj na to, aby sa včas odhalili negatívne trendy a nebezpečné autoritárske tendencie. Najhoršia situácia je podľa nej v Maďarsku, proti ktorému EK vedie aj konanie pre porušovanie právneho štátu podľa článku sedem Zmluvy o EÚ.
"Na adresu Maďarska musím povedať, že sme ale ocenili niektoré reformy v justícii, ktoré tiež spôsobili, že sme im uvoľnili časť peňazí, takže aby som len nehanila Maďarsko a maďarskú vládu, snažili sa niečo zlepšiť," dodala česká eurokomisárka.
Rovnako ako v troch predchádzajúcich prípadoch hodnotila komisia štyri oblasti: Súdne systémy, boj proti korupcii, pluralitu médií a celkovú kontrolu a vyváženosť inštitúcií.
Komisia nevidí pokroky
"Maďarsko nedosiahlo žiadny pokrok, pokiaľ ide o zlepšenie transparentnosti prideľovania prípadov na súdoch nižších stupňov ani žiadny pokrok pri prijímaní komplexných reforiem v oblasti lobovania; rovnako sa nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie spoľahlivých záznamov o vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných rozsudkoch v prípadoch korupcie na vysokej úrovni,“ uvádza sa v časti správy, ktorá sa týka Maďarska.
Budapešť podľa EK tiež neurobila žiadny pokrok v záujme "posilnenia nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s ohľadom na európske štandardy pre verejnoprávne médiá".
Rovnako má Maďarsko naďalej problémy s podporou "bezpečného občianskeho priestoru" a neodstránilo prekážky, ktoré "ovplyvňujú organizácie občianskej spoločnosti". Organizácie občianskej spoločnosti sú sprostredkovateľom medzi verejnými orgánmi a občanmi a patria medzi ne napríklad mimovládne organizácie.
Sedem odporúčaní pre Slovensko
Európska komisia vydala sedem odporúčaní pre Slovensko vo výročnej správe v oblasti právneho štátu. Odporúčania pre Slovensko pritom nadväzujú na vlaňajšie, ktoré SR realizovala buď len čiastočne, alebo vôbec, informuje TASR.
Európska komisia vyjadrila v správe obavy z toho, že Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých by mohli verejné vyhlásenia vlády a politikov ovplyvniť dôveru verejnosti v nezávislosť súdov.
Odporúčania EK pre Slovensko sa tak týkajú okrem iného nezávislosti členov Súdnej rady, pokiaľ ide o ich odvolanie, či dodržiavania záruk pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin "ohýbania práva" v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami.
EK odporúča Slovensku predložiť tiež legislatívne návrhy na reguláciu lobingu a posilnenie právnych predpisov o konfliktoch záujmov a majetkových priznaniach. Slovensko v týchto oblastiach totiž vlani podľa EK nedosiahlo nijaký pokrok.
Boj s korupciou môže byť oslabený
EK v správe ďalej vyjadruje obavy nad právomocou generálneho prokuratúra zrušiť rozhodnutie nižších prokurátorov. V tejto súvislosti tiež upozornila na zrušenie Špeciálnej prokuratúry, ku ktorému prišlo aj napriek obavám, ktoré vzniesla.
EK vyjadrila obavy z toho, že by zrušenie prokuratúry mohlo mať dopad na prešetrované prípady a mohlo by ohroziť efektívnosť a nezávislosť ich súdneho stíhania.
Podľa EK tiež môžu reformy v rámci trestného práva v niektorých členských krajinách podkopávať boj proti korupcii. Poukázala pritom aj na takúto reformu na Slovensku v súvislosti so znížením trestov za korupciu a s ňou spojené zločiny. Boj s korupciou pritom podľa nej môže na Slovensku oslabiť aj zrušenie Špeciálnej prokuratúry.
Komisia vo výročnej správe Slovensku odporučila zaistiť efektívne a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie na vysokej úrovni vrátane predchádzania zbytočných zásahov v týchto prípadoch a obmedzenia využívania právomocí generálneho prokurátora zrušiť konečné rozhodnutia týkajúce sa ich vyšetrovania a stíhania.
Obavy o verejnoprávne médiá
Podobne ako v susednom Maďarsku aj pri Slovensku spomína Európska komisia obavy o nezávislosť verejnoprávnych médií. Krajina podľa správy dosiahla len "určitý pokrok pri vytváraní legislatívnych a iných záruk pre zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov".
Eurokomisia preto SR odporučila, aby v tomto procese dosiahla ďalšie pokroky a posilnila tiež pravidlá a mechanizmy na podporu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií.
Situáciu na Slovensku EK podľa Jourovej detailne sleduje a analyzuje. "Slovensko spúšťa do legislatívneho procesu niekoľko zákonov, ktoré nám pripadajú problematické," uviedla česká eurokomisárka.
V prípade sporného zákona o verejnoprávnych médiách EK podľa nej čaká na to, ako sa bude norma aplikovať v praxi, najmä "ako bude fungovať nezávislá rada pre verejnoprávne médiá a či nebude vidieť žiadny politický tlak na to, čo budú médiá vysielať".
"Potom sú tam niektoré problematické veci vo vzťahu k neziskovým organizáciám, inšpirácia Maďarskom v takzvanom zákone o suverenite, kde by sa mali monitorovať a možno aj sankcionovať neziskovky, ktoré dostávajú peniaze zo zahraničia," spomenula Jourová ďalšie výhrady.