Europoslanci na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu zvolili päť kvestorov, ktorí sú súčasťou vedenia Európskeho parlamentu. Žiadny český zástupca medzi nimi nie je. Jednou z kvestoriek je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann z najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).
Už v utorok europoslanci zvolili hlavnú časť vedenia Európskeho parlamentu, predsedníčkou europarlamentu sa opäť stala maltská europoslankyňa Roberta Metsolaová, ďalej bolo vybraných 14 podpredsedov. Ani na týchto pozíciách nie sú žiadni Česi.
Funkcie kvestora
Kvestori sú väčšinou poverení administratívnymi a finančnými záležitosťami týkajúcimi sa priamo poslancov a chodu parlamentu, sú členmi predsedníctva s poradným hlasom. Päť kvestorov spolu s predsedom a 14 podpredsedov tvoria vedenie Európskeho parlamentu.
Kvestormi sa stali bulharský europoslanec z frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) Andrej Kovačev a Slovenka Miriam Lexmann, Luxemburčan Marc Angel z frakcie socialistov a demokratov (S&D), francúzska europoslankyňa Fabienne Kellerová z liberálnej frakcie Obnova Európy, Rene aj Kozma Zlotowski z frakcie konzervatívcov ECR.
Vo vedení Európskeho parlamentu tak nie je žiadny zástupca nových krajne pravicových frakcií Patrioti pre Európu (Patriots for Europe), ani Európa suverénnych národov (Europe of Sovereign Nations, ESN). Ich zástupcovia, medzi nimi aj Češka Klára Dostálová, nezískali medzi europoslancami dostatočnú podporu.
Neformálna dohoda
Ľudovci, socialisti a liberáli už skôr uviedli, že sa budú snažiť ako v minulosti uplatňovať pravidlo „cordon sanitaire“, teda vzájomnú neformálnu dohodu o izolácii krajnej pravice. V praxi to znamená neumožniť jej zástupcom v Európskom parlamente zisk žiadnej vysokej pozície, čo sa teraz podľa hlasovania potvrdilo.
V minulosti to tak bolo s frakciou Identita a demokracia (ID), ktorá už teraz neexistuje. Teraz je to podobné s Patrioty pre Európu, ktorá má podobné zloženie. A rovnako aj s frakciou prezývanou Suverenisti, v ktorej je hlavnou stranou nemecká Alternatíva pre Nemecko (AfD).
V minulom volebnom období od roku 2019 Česko svojich zástupcov v najvyšších pozíciách malo. Podpredsedníčkou Európskeho parlamentu bola od roku 2019 Dita Charanzová (nezávislá, zvolená za ÁNO), ktorá v januári 2022 funkciu obhájila a stala sa tak prvou českou predstaviteľkou, ktorá pozíciu zastávala po celý čas piatich rokov volebného mandátu.
Medzi júlom 2019 a januárom 2022 bol podpredsedom Európskeho parlamentu aj pirátsky europoslanec Marcel Kolaja, potom bol kvestorom pre informačné technológie.