Predsedníčkou Európskeho parlamentu sa dnes opäť stala maltská europoslankyňa Roberta Metsolaová z frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).
Zvolená bola na dva a pol roka trvajúce funkčné obdobie na prvej schôdzi europarlamentu v jeho novom zložení po júnových voľbách. Hneď v prvom kole tajnej voľby získala 562 hlasov z 623 odovzdaných platných volebných lístkov.
Na druhom mieste skončila kandidátka Ľavice v Európskom parlamente (GUE/NGL), bývalá španielska ministerka pre rovnosť Irene Monterová, ktorá získala 61 hlasov. Teraz začnú europoslanci vyberať 14 podpredsedov.
Europoslanci hlasovali v tajnej voľbe, ktorá sa na rozdiel od bežného elektronického hlasovania konala tradične na papierových lístkoch.
Prítomní europoslanci zaškrtli svoju voľbu a svoj lístok v obálke doniesli k jednej z ôsmich priehľadných urien rozdelených podľa prvého písmena priezviska, pričom pred odovzdaním hlasu museli preukázať svoju totožnosť a zapísali sa na zoznam. Voľba trvala necelú hodinu.
Priebeh hlasovania kontrolovalo osem náhodne vyžrebovaných europoslancov, takzvaných skrutátorov. Jedným z nich bol aj novozvolený český zástupca Filip Turek z Prísahy a Motoristov, ktorý v EP vstúpil do novozvolenej frakcie Patrioti pre Európu (Patriots for Europe).
"Parlament sa nesmie báť viesť a meniť"
Metsolová v prejave pred voľbou požiadala europoslancov o dôveru a o ich hlas. Politička z Malty, najmenšieho štátu bloku, uviedla, že je dôkazom toho, že v Európe možno dosiahnuť veľké veci.
"Výzvy, ktoré nás čakajú, budú vyžadovať silné vedenie. (...) Parlament sa nesmie báť viesť a meniť," povedala Metsolaová. Zákonodarný orgán podľa nej musí posilniť svoju úlohu, zefektívniť a zjednodušiť svoje fungovanie a zbaviť sa byrokratickej záťaže.
"Moja vášeň pre náš projekt nepohasla. Chcem vybudovať lepšiu (Európu), pomáhať preklenúť zvyšné rozdiely medzi tým, čo ľudia od Európy očakávajú a tým, čo im môžeme ponúknuť," uviedla Metsolaová, ktorá mala vo voľbe veľkú podporu naprieč frakciami.
Metsolová tiež zdôraznila, že europarlament musí naďalej stáť jasne za Ukrajinou brániacou sa ruskej invázii, trvať na ľudskom prístupe ohľadom situácie na Blízkom východe a hľadať udržateľné mierové riešenie tamojšieho konfliktu.
Monterová sa oprela do izraelského vedenia
Vojnu medzi Izraelom a palestínskym teroristickým hnutím Hamas, najmä z hľadiska humanitárnej situácie v Pásme Gazy, ako jednu z hlavných tém vo svojom prejave predstavila jediná protikandidátka Metsolovej, bývalá španielska ministerka pre rovnosť Irene Monterová.
Tú v pondelok večer prekvapivo a na poslednú chvíľu nominovala frakcia Ľavica v Európskom parlamente (GUE/NGL).
Monterová sa označila za kandidátku, ktorá bude reprezentovať túžbu po mieri v Európe, brániť práva žien a pracovníkov a bojovať proti rasizmu. Jej frakcia chce chrániť feminizmus, zástupcov menšiny LGBT+ a želá si mier pre Palestínu.
Europoslankyňa sa ostro oprela do izraelského vedenia, ktoré podľa nej v Pásme Gazy pácha genocídu. Ruskú vojnovú agresiu na Ukrajine spomenula len na okraj, ruského prezidenta Vladimira Putina však označila za zločincov a uviedla, že v tomto konflikte trpia tak Ukrajinci, ako aj Európania.